Nefunkčné modely spolužitia... A ten funkčný?

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky animovaný film Model manželstva(1966) predstavuje tak trochu atypickú polohu v tvorbe režiséra Jozefa Zachara.

Model manželstva vznikol na objednávku Slovenského ústavu zdravotníckej osvety a z jeho obsahu možno vyčítať, že jeho primárnym cieľom bolo upozorňovať publikum na nezdravé alebo nefunkčné vzorce správania v manželskom spolužití. Autori námetu – režisér Zachar v spolupráci s textárom, spisovateľom a absolventom medicíny Petrom Petiškom, ktorý neskôr ako scenárista spolupracoval aj na ďalších osvetovo-zdravotníckych filmoch – sa však rozhodli pre atraktívnu, priam provokatívnu formu: vynechali mudrujúce komentáre i explicitne moralizujúce postoje a prizvali do tímu mladého výtvarníka so zmyslom pre satiru Mariána Vaneka.

Model manželstva má podobu dokresľovaných fotografických koláží rozpohybovaných jednoduchou stop-motion animáciou. V podstate ide o variáciu papierikovej animácie, kde sú „hlavnými postavami“ čiernobiele, akoby z novín vystrihnuté fotografie herečky Oľgy Šalagovej a herca a speváka Ivana Krajíčka. Ich mená nie sú uvedené v titulkoch filmu – k ich totožnosti však odkazuje nápis vyrytý do kôry kresleného stromu (IK + OŠ). 

Efektná, takmer až popartová výtvarnosť filmu v kombinácii s animátorskou skratkou generujú neúprosný, občas zľahka dadaistický humor, ktorý stojí na premieňaní frazeologizmov na doslovné obrazy. Mladá žena tak „vyzlieka pohľadom“ svoj mužský náprotivok, „uloví ho“ ako kapra, pri sobáši z objektívu fotoaparátu „vyletí vtáčik“, no následne je „lapený“ sochou nahej ženy, erotické predstavy „bujnejú a rastú“, muž ich má „napísané na čele“, ženy sú preňho síce iba „čísla“, no má ich „plnú hlavu“ a podobne. S týmto tvorivým princípom ladí aj zvuková stopa, ktorá obrazy rytmizuje a zároveň ironicky komentuje. Okrem ruchov a ilustračnej hudby ju tvorí – podistým priamo pre film napísaný – šláger („Ty a ja, ty a ja, poznáme tú cestu do raja...“). V komentári, ktorý číta Milan Lasica, sa v súvislosti s rôznymi modelmi manželstva objavujú aj absurdné reklamné slogany („spokojnosť v náručí Pragomix zaručí“, „šťastie s Calex vyrastie“, „radostný pocit vrátia tryskom hodinky Chronor s vodotryskom“) a príslovia spojené s domácimi prácami („kde sa leští dlážka, kvitne pevná láska“, „žena pracovitá šťastie do rúk chytá“, „kde sa varí, tam sa darí“).

A aké modely manželstva film predstavuje? Prvý stojí na sexuálnej túžbe, ktorá sa však rýchlo vyčerpá a potom partneri hľadajú stimuly v mimomanželskom prostredí. Druhý je orientovaný sebecky a materialisticky – muž rozmnožuje svetské statky, no nepestuje vzťah a nechce deti, takže žena sa s ním nudí. Tretí ženu naopak vykorisťuje: kým muž sa váľa na pohovke a číta noviny, žena sa ide zodrať. No a v poslednom, štvrtom, sa rodičia môžu postaviť aj na hlavu, skáču, ako im dieťa „píska“, resp. hrká hrkálkou, až kým nepríde svokra (sociálna kurátorka?) a dieťa (fúzkatú hlavičku bez tela) nevyberie z kolísky a neodnesie preč. 

Odkazom filmu je napokon svet, v ktorom sú muži a ženy k sebe síce pripútaní reťazou, no každé pohlavie je na vlastnom ostrove. Muži sa družia s mužmi (jeden je dokonca v sukni – azda ako alúzia na rodiace sa hnutie hippies, ktoré stieralo rodové rozdiely a znejasňovalo sexuálnu identitu) a nevestičky zase s nevestičkami. Napriek humornej forme tak záver filmu nástojčivo nastoľuje otázku: Ktorý model spolužitia je teda ten funkčný? Ktorý nerobí z muža čerta a z ženy anjela či mučeníčku? 

Zacharov film v sebe, napriek vtipu a otvorenosti, totiž nesie aj implicitnú kritiku nových „móresov“, ktoré v 60. rokoch 20. storočia do Československa prichádzali ruka v ruke so spoločenskými zmenami, s uvoľňovaním politickej atmosféry a s presakovaním informácií o živote na „Západe“ – či už tých o antikoncepčnej tabletke, ktorá v 60. rokoch priniesla ženám väčšiu sexuálnu slobodu, alebo tých o materiálnej hojnosti. Správnou odpoveďou na (prípadnú cenzorskú) otázku o vhodnom modeli manželstva teda je: No predsa ten náš, socialistický

Mária Ferenčuhová
foto: archív SFÚ