Denisa Fulmeková

spisovateľka

Môj obľúbený slovenský film? Nuž – ako inak, predsa ten, v ktorom som účinkovala! Volalo sa to Výmyselníci a šlo o televíznu trilógiu pre deti. Hrala som sestričku dievčaťa, ktoré hrala Jana Nagyová. Dievčenský klan Jany Nagyovej bojoval o akúsi tajomnú knihu, ktorú im zobrali chalani, čiže výmyselníci, pod vedením Maroša Kramára. Moja postava Hanky účinkovala v dvoch dieloch a pokiaľ sa pamätám, nakrúcalo sa v Bratislave, Brne a Bojniciach. Z Brna mi utkvelo v pamäti jedine to, že sme bývali v hoteli, kde práve netiekla voda, a tak som považovala za ohromne zábavné, keď sme si s babičkou, mojou gardedámou, umývali zuby minerálkou. Cestou do Bojníc sme zasa zažili menšiu drámu, keď auto, ktoré nás viezlo, dostalo šmyk a vyletelo z cesty do jarku. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Zo samotného filmovania mi ostal v hlave úžasný hračkársky nábytok, s ktorým som sa mala hrať na tráve pred domom, keď ku mne podišiel Karol Machata, zaklopkal na môj miniatúrny bytík a mali sme spolu dialóg. Čítať som ešte nevedela a text ma pravdepodobne vopred naučili doma. Chápala som, že po babičke je tu najdôležitejší človek pán režisér (Ivan Petrovický), ale ani on ma neprinútil, aby som v jednej scéne trónila na nočníku. „Už som veľká,“ dôvodila som babičke a tá pánovi režisérovi. Zaťala som sa ako ten oslík, ktorý účinkoval v časti odohrávajúcej sa v zoologickej záhrade, a nakoniec teda tento nápad museli oželieť.

V čase nakrúcania som mala štyri roky a o čom ten film vlastne je, som sa dozvedela až vtedy, keď ho po desaťročiach reprízovali a pozrela som si ho aj s dcérami. Úprimne – nie je to nijaký klenot, ale vďaka spomienkam na babičku a nazretiu do sveta filmu patrí do zlatého fondu mojich spomienok.