Politické ovládnutie verejných fondov môže viesť až k paralyzovaniu ich podpornej činnosti

V čase, keď sa utvárala prvá podoba Audiovizuálneho fondu, ktorého riaditeľom sa v roku 2009 stal Martin Šmatlák, bol premiérom, tak ako dnes po štvrtýkrát, Robert Fico. Koaličnými partnermi v jeho vláde boli SNS a ĽS-HZDS, ministrom kultúry bol nominant SMERU-SD Marek Maďarič. 

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo? 

Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990.

Bolo vtedy náročné presadiť víziu verejného, a teda od ministerstva kultúry nezávislého fondu podporujúceho slovenskú audiovizuálnu tvorbu? Nakoľko tento vznik podmienilo nie vždy transparentné fungovanie a najmä nedostačujúce prostriedky programu Pro Slovakia?

Presadiť nielen víziu, ale skutočné zriadenie inštitúcie, ktorá by nebola v plnej miere závislá na štátnom rozpočte, ani na rozhodovaní politickej moci, je vždy náročné. Trvá to dlho aj preto, lebo jedným z predpokladov je zmena myslenia. Na jednej strane politikov, pretože tí sa neradi vzdávajú pocitu moci, ktorý im prináša rozhodovanie o rozdelení verejných financií. Na druhej strane je to myslenie niektorých filmárov aj iných umelcov, ktorí podľahnú ilúzii, že presvedčiť ministra či iného politika o kvalitách svojho projektu je ľahšie, ako prejsť transparentným a odborným výberom. Za tie desaťročia som bol viackrát svedkom takéhoto prístupu filmárov aj politikov a myslím si, že je to trvalý jav, lebo sa intenzívne vynára aj dnes. A zväčša sú jeho nositeľmi najmä tí, ktorí v tom odbornom a verejne kontrolovanom výbere neuspeli.

Fond Pro Slovakia bol v čase svojho vzniku pozitívnym riešením a vnímam ho tak aj v súčasnosti, a to napriek tomu, že jeho zriadením sa fakticky znemožnilo uvedenie samostatného filmového fondu do praxe. Málokto si dnes už pamätá, že správu filmového fondu mal vo svojej zriaďovacej listine Slovenský filmový ústav už v roku 1991. Napokon z toho bola iba administrácia filmovej komisie fondu Pro Slovakia, no celé rozhodovanie o jeho fungovaní bolo na ministerstve kultúry. Problémom fondu Pro Slovakia bola zložitá štruktúra orgánov, kde vlastne súperili o jedny a tie isté peniaze medzi sebou filmári, divadelníci, hudobníci, výtvarníci, spisovatelia... Navyše, tých peňazí bolo vždy málo, lebo aj napriek ustanoveniu v zákone, fond Pro Slovakia nikdy zo štátneho rozpočtu nedostal toľko, koľko mu tento zákon mal zaručiť. Jednoducho preto, lebo zákon o štátnom rozpočte má vyššiu právnu silu. Žiaľ, ukázalo sa, že podobné nebezpečenstvo hrozí aj RTVS po neuváženom zrušení tzv. koncesionárskych poplatkov.

Audiovizuálny fond sa do svojej aktuálnej podoby tvaroval 15 rokov. Čo sú z vášho pohľadu najvýznamnejšie míľniky v jeho vývoji? 

Za prvú dôležitú vec považujem to, že sa fondu už od jeho vzniku podarilo zabezpečiť výber príspevkov od neštátnych prispievateľov vo veľmi vysokej miere. Aj keď sme sa na ich strane stretli s výhradami či dokonca s vyjadreniami o „štátnom výpalníctve“ alebo s nejasnosťami ohľadom metodiky výpočtu a úhrady príspevkov do fondu, napokon sa to operatívne a korektne vyriešilo vo vzájomnej komunikácii s vyše dvomi stovkami subjektov, ktoré podľa zákona odvádzajú svoje príspevky do fondu. Ich platobná disciplína je takmer stopercentná, za čo im patrí poďakovanie. Bez ich príspevkov by totiž fond bol závislý iba na štátnom rozpočte a tým by bol aj politicky zraniteľnejší. Dnes neštátne príspevky tvoria približne tretinu zdrojov pre podporu audiovizuálnej kultúry, čo je na taký malý trh, akým je Slovensko, nezvyčajne vysoký podiel.

Ďalšími míľnikmi boli aj schválenie schém štátnej pomoci Európskou komisiou v roku 2011, rozhodnutie rady AVF o zverejňovaní informácií k hodnoteniu projektov či prijatie vnútornej smernice o zamedzení konfliktu záujmu členov orgánov fondu a jeho odborných komisií. Mimoriadne dôležitým bolo rozšírenie činnosti AVF o podporu audiovizuálneho priemyslu.

Systém podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku, ktorý funguje od roku 2015, sa takisto formoval (zatiaľ) v dvoch fázach. Tzv. „vratky“ boli najskôr schválené vo výške 20 % z oprávnených výdavkov, až od roku 2020 sa novelou Zákona o Audiovizuálnom fonde zvýšili na 33 %. Ako ich s odstupom 4 rokov vnímate?

Podpora audiovizuálneho priemyslu v jej dnešnej podobe je štandardným finančným nástrojom, ktorý používa väčšina európskych krajín. Jeho cieľom nie je iba pritiahnuť veľké zahraničné produkcie, ale aj vytvoriť priestor pre podporu divácky orientovaných filmov a televíznych seriálov. Posudzovať takéto projekty v „jednom vreci“ s umelecky ambicióznejšími alebo s obsahovo náročnými projektami je totiž nekorektné a v hodnotiacej praxi priam nemožné. Bolo to tak v prvých rokoch fungovania AVF a vo výsledku to prinášalo iba rozpory vo filmárskej obci. Preto vznikol návrh, aby fond rozšíril svoju podpornú činnosť aj o takúto automatickú podporu. Zásadnou vecou pritom bolo, aby tento nástroj mal svoj osobitný príspevok zo štátneho rozpočtu, lebo z hľadiska verejných financií je to rozpočtovo plusový či aspoň neutrálny nástroj a nemal by preto uberať peniaze zo selektívnej podpory. Opäť to bol Marek Maďarič, ktorý náš návrh uviedol do politického života a presadil ho. Zvýšenie sadzby na 33 % bolo potom orientované najmä na medzinárodný kontext, v rámci ktorého sa európske krajiny tak trochu predbiehajú v tom, kto dá viac. Ale zatiaľ sme to ustáli a Slovensko sa vďaka tomu stalo atraktívne aj pre zahraničné filmové štáby.

Prezidentka SFTA Katarína Krnáčová v rozhovore pre Film.sk v apríli povedala, že slovenská kinematografia nikdy nebola taká zdravá a pestrá ako v súčasnosti a pripísala za to kredit predovšetkým podpornej činnosti AVF. Rada AVF v prvých rokoch fungovania fondu zvykla definovať priority na každý rok (tvorba pre deti, nízkorozpočtové debuty, digitalizácia kín, naposledy pomoc Ukrajine). Vnímate nakoľko sa ich nastavovanie prejavilo v podobe slovenskej kinematografie?

Nastavovanie tematických, žánrových či obsahových priorít vnímam ako ošemetnú alebo citlivú vec, s ktorou treba v praxi veľmi opatrne narábať. Od začiatku fungovania AVF sme diskutovali o tom, či a nakoľko má byť fond aktívny v tom, čo by sme mohli nazvať spoločenskou objednávkou alebo úsilím o iniciovanie audiovizuálnych obsahov „zhora“. Ja mám k tomuto od začiatku skôr skeptický postoj, pretože aj podľa skúseností takáto spoločenská či politická obsahová „objednávka“ zväčša vedie prinajmenšom k rozpačitým výsledkom, deformáciám samotného obsahu alebo dokonca k prehrám. Najvýraznejším príkladom toho je nezrealizovaný projekt o generálovi Štefánikovi, na ktorý doplatili AVF aj RTVS. Samozrejme, celkom iným typom priority je napríklad digitalizácia kín, ktorú fond spolu s kinármi a s osobitnou štátnou podporou úspešne zvládol pred vyše desaťročím. Alebo prioritná pomoc určená kinám, distribútorom aj producentom a zameraná na čiastočnú elimináciu dôsledkov protipandemických opatrení, ktoré prijal štát a doplatila na to celá kultúra. Ale naďalej si myslím, že AVF nie je ústrednou dramaturgiou slovenskej audiovízie, ani ňou nemá byť. A už vôbec nemá byť prevodnou pákou politickej či ideologickej moci, ktorá by tak chcela ovplyvňovať, o čom a aké audiovizuálne diela majú u nás vznikať.

Aj súčasná vláda si chce nastaviť nové, vlastné, slovenské priority v kultúre a netají sa ani túžbou po väčšej kontrole AVF. Ako by filmárska obec na túto vôľu, aj s ohľadom na doterajšie transparentné a úspešné fungovanie AVF, mala odpovedať?

Dôrazným odmietnutím aj výzvou na neodkladnú, odbornú a transparentnú diskusiu. A tiež súčinnosťou s inými oblasťami umenia a kultúry, ktoré sú v rovnakom ohrození. Aktuálne časové rozlíšenie v prerokovaní návrhov na zmeny v zákone o Fonde na podporu umenia a v zákone o AVF vnímam najmä ako politickú „kulehu“ či ako pokus o rozdelenie kultúrnej obce, aby sme neprotestovali všetci naraz. Ale ak niektorým politikom prejde legislatívny návrh na úpravu fungovania FPU a na jeho politické ovládnutie, len ťažko možno uveriť tomu, že sa o to isté nepokúsia aj v AVF. Žiaľ, v tomto svojom mocenskom ťažení stále nevedia, že to môže viesť až k paralyzovaniu podpornej činnosti oboch inštitúcií, čo bude okrem iného znamenať aj to, že ani tí nimi protežovaní a doteraz vraj ukrivdení žiadatelia napokon nedostanú nič. Ale aby sme boli na záver aj trochu optimistickí – kultúra a umenie vždy prežili aj tých politikov, ktorí sa chceli zmocniť tohto v princípe slobodného a tvorivého priestoru.

mf
foto: Miro Nôta

Najočakávanejšou udalosťou je pripravovaný návrh novely Zákona o Audiovizuálnom fonde

Rada Audiovizuálneho fondu zvolila producenta, niekdajšieho intendanta Jednotky v RTVS Vladimíra Burianka do funkcie riaditeľa Audiovizuálneho fondu 16. 10. 2023, len čosi vyše dvoch týždňov po parlamentných voľbách, z ktorých vzišla súčasná vládna koalícia Smer – Hlas – SNS. Koaliční poslanci krátko na to predložili návrhy na novelizáciu  zákonov o Fonde na podporu umenia aj o Audiovizuálnom fonde.

Pred akými výzvami ste stáli bezprostredne po nástupe do funkcie riaditeľa? Čo podmienilo pomerne neskoré schválenie príspevku v rámci schémy štátnej podpory?

Od môjho zvolenia a nástupu na pozíciu riaditeľa AVF dňom 25. 10. 2023 sa napriek mimoriadne komplikovanej a hektickej situácii podarilo stabilizovať činnosť fondu. Pri mojom nástupe pred koncom roku 2023 som nenašiel žiadne podklady k najdôležitejším dokumentom, ako sú štruktúra podpornej činnosti, schéma štátnej pomoci, no napriek tomu sa ich podarilo aj s mojimi spolupracovníkmi pripraviť a predložiť na schválenie Rade AVF, resp. Protimonopolnému úradu. Všeobecne trvá príprava a schválenie schémy štátnej pomoci niekoľko mesiacov (aktuálne platná schéma štátnej pomoci nemení doterajšie povinnosti žiadateľov).

Aké ďalšie úlohy Vás čakali?

Najvyššou prioritou na konci roka 2023 bola príprava návrhu na schválenie mimoriadneho príspevku MK SR a jeho alokácia. Časť použitého príspevku bola použitá na mimoriadne tzv. inflačné navýšenie poskytnutých dotácií na produkciu v súvislosti s rastom nákladov, časť na podporu distribúcie v postcovidovom období z dôvodu reštartu diváckej návštevnosti a časť na finančné krytie žiadostí v jesenných výzvach 2023, pričom podmienkou bola aj úhrada inflačného navýšenia do konca roku 2023, t. j. príprava dodatkov k zmluvám pre cca 165 žiadostí a ich zverejnenie v centrálnom registri zmlúv a to všetko počas bežnej prevádzky.

K hektickej situácii na konci roka 2023 prispela aj nečakaná okamžitá výpoveď hlavnej ekonómky fondu tri týždne po mojom nástupe z dôvodu jej inej pracovnej ponuky a výpoveď administrátorky v dôležitom programe podpory hraných kinematografických a televíznych filmov, minoritných audiovizuálnych diel a vývoja.

V tej chvíli bolo najdôležitejšou úlohou udržať prevádzku fondu tak, aby to nepocítili zamestnanci fondu, žiadatelia a odborná verejnosť, čo sa vďaka mimoriadnemu nasadeniu a súčinnosti všetkých zainteresovaných aj podarilo.

K vyššie uvedeným nepríjemnostiam sa v rovnakom období pridalo aj viacero podnetov neúspešných žiadateľov, súdny spor s predchádzajúcim riaditeľom a vymáhanie pohľadávok vzniknutých v predchádzajúcom období, pričom AVF nemá zamestnaného právnika, na rozdiel od českého Štátneho fondu kinematografie.

Menili sa nejako priority v oblasti podpory pôvodnej audiovizuálnej tvorby?

Priority AVF sú uvedené v štruktúre podpornej činnosti, ktorú schválila rada AVF po predchádzajúcich konzultáciách a stretnutiach so zástupcami ôsmich profesijných združení z oblasti audiovizuálneho prostredia a sú zverejnené na webovej stránke fondu. Vyzdvihol by som spomedzi nich zvýšenú podporu vývoja audiovizuálnych diel, prioritu v podpore produkcie, distribúcie a propagácie majoritne slovenských filmových projektov, vytvorenie nového protokolu pre tzv. paritné žiadosti a mierne zvýšená podpora tzv. zeleného filmovania.

Aké zmeny tento nový protokol o žiadostiach na tzv. „paritu“ prináša? 

V situácii, keď príjmy fondu od hlavného prispievateľa – ministerstva kultúry –  ostávajú na rovnakej úrovni ako v roku 2018 a výrobné náklady od roku 2021 mimoriadne narástli, je vytvorenie samostatného protokolu pre paritné projekty v súčasnej výzve len v rovine oddelenej evidencie žiadostí a osobitnej evidencie výšky odporúčanej sumy dotácie. Pre paritné projekty nebola vopred alokovaná konkrétna suma, pretože o túto čiastku by musela byť znížená výška podpory napríklad pre majoritné slovenské projekty, alebo pre vývoj slovenských filmov. Výška odporúčanej sumy bude závisieť predovšetkým od obsahovej kvality projektov a tiež od ich producentského zabezpečenia. Na základe týchto kritérií navrhne odborná komisia, aká čiastka bude alokovaná pre paritné projekty z celkovej sumy alokovanej pre produkciu hraných filmov.

Jednou zo zverejnených priorít prideľovania podpory je aj hodnota za peniaze. Má AVF túto prioritu presnejšie zadefinovanú cez nejakú schému (ako napr. Minimal?) Ako ju komunikuje odborným komisiám? 

Pred začiatkom rokovania osobne zdôrazňujem vyššie uvedené priority každej odbornej komisii. Pod hodnotou za peniaze rozumie Audiovizuálny fond finančne primeranú podporu žiadostí s ohľadom na ich predpokladanú divácku návštevnosť a sledovanosť, zjednodušene povedané, ak by o podporené filmy nemali diváci na Slovensku záujem, tak môžu vzniknúť legitímne otázky o efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov.

A čo AVF najbližšie čaká z hľadiska jeho fungovania? 

Najočakávanejšou udalosťou celého audiovizuálneho prostredia je pripravovaný poslanecký návrh novely zákona o AVF. Kancelária AVF poslala v rámci pripomienkového konania pripomienky k zverejnenému návrhu po prvom čítaní, ktoré sa týkajú možnosti zvýšenia príspevku MK SR na podporu audiovizuálnej kultúry zo súčasných 6 miliónov eur z roku 2018 na aktuálnu trhovú hodnotu tejto sumy vo výške 8,7 milióna eur a mechanizmu pravidelnej medziročnej valorizácie. Fond má pripravené aj ďalšie praktické pripomienky, ktoré bude komunikovať s predkladateľmi.

Popri tom vyzerajú byť ďalšie aktivity fondu zdanlivo menej podstatné, ale nie sú na okraji záujmu. Do fondu nastúpili na uvoľnené pracovné pozície vzdelaní, vnímaví a skúsení spolupracovníci, kancelária pripravuje viacero štandardných interných predpisov a prehľadnejšie priebežné sledovanie finančnej kondície tak, aby sa neopakovala situácia z prvého polroka 2023.

V oblasti komunikácie kancelária fondu preveruje možnosť upgradovať informačný systém, pripravuje novú atraktívnejšiu webovú stránku s aktuálnejšími informáciami. S tým súvisí aj drobná úprava zmlúv so žiadateľmi z dôvodu poskytovania obrazových materiálov a informácií o podporených projektoch na webovej stránke a sociálnych sieťach AVF.

Rok 2024 je venovaný aj 15. výročiu vzniku AVF, komunikácii o jeho dôležitosti pre slovenskú audiovizuálnu kultúru a priemysel z dôvodu rozvoja možností pre domácich tvorcov, podpory zamestnanosti, medzinárodnej spolupráce a z toho vyplývajúceho zvýšeného príjmu štátneho rozpočtu z rôznych daní, odvodov a poplatkov.

mf
foto: Vladimír Burianek a Natália Bošelová, AVF/Teo Bobocký

Slovensko ako „zelená“ filmová krajina

V roku 2018 vznikla Slovenská filmová agentúra (SFA) ako organizačná zložka Audiovizuálneho fondu. Jej cieľom je najmä zvyšovať príležitosti pre neštátne investície do audiovizuálnej produkcie na Slovensku, rozvoj filmovej infraštruktúry a propagácia Slovenska ako „filmovej krajiny“. Jej manažérkou je Zuzana Bieliková.

Zvýšilo sa vznikom Slovenskej filmovej agentúry povedomie o Slovensku ako o krajine, kde sa oplatí nakrúcať?

Založením Slovenskej filmovej agentúry v roku 2018 a vďaka jej činnosti záujem zahraničných produkcií o nakrúcanie na Slovensku vzrástol. Napriek tomu, že krátko po založení SFA svetovú filmovú produkciu zasiahol COVID-19 a štrajk WGA a SAG-AFTRA, na Slovensku sa realizovalo viacero zahraničných projektov. Trend podporilo aj navýšenie dotácie poskytovanej fondom pre filmové projekty na Slovensku, ktorá sa od 1. januára 2020 zvýšila na 33 % oprávnených výdavkov. Tým sa výrazne zvýšila atraktivita Slovenska pre filmovú a televíznu produkciu v porovnaní s okolitými krajinami. Nakrúcali sa tu projekty ako napr. Red Sparrow, Marco Polo, Dracula, Van Helsing, Tom Clancy’s Jack Ryan, Tatér z Auschwitzu, The Performance a iné.

Ktoré lokácie sú pre zahraničné produkcie najatraktívnejšie?

Tatry, Banská Štiavnica, Slovenský raj a jeho Tomášovský výhľad. Ale nakrúcalo sa aj na Záhorí, na Oravskom hrade, v Bojniciach. Bratislava je zaujímavá, lebo je tu všetko poruke a leží v blízkosti viedenského letiska. Naše hlavné mesto už vo filmoch zobrazilo Berlín, New York, Budapešť, Londýn... Aktuálne sa v našej metropole nakrúca jeden americký projekt. 

Ako o sebe dáva filmová agentúra vedieť, ako pracuje, ako získava záujem zahraničných producentov?

SFA funguje ako prvý kontakt pre otázky o filmovej infraštruktúre na Slovensku. Poskytuje informácie pre záujemcov o nakrúcanie na Slovensku nielen prezenčne na filmových trhoch a podujatiach, ale aj osobne v sídle kancelárie či elektronickou formou. Pravidelne informuje domáce a zahraničné médiá o svojich aktivitách a o súčasnom stave filmového priemyslu aj formou rozhovorov alebo podávaním osobitných informácií. Takisto informuje o svojich aktivitách a udržiava kontakt so slovenskými aj so zahraničnými filmovými profesionálmi. Zároveň sa snaží osloviť potenciálnych nových partnerov. Na tieto účely si zvolila komunikáciu cez najpopulárnejšie sociálne siete – Facebook, Instagram, Twitter a Linkedin. 

Webové sídlo SFA – www.filmcommission.sk – funguje od februára 2019 a predstavuje komplexnú prezentáciu Slovenska ako filmovej krajiny. Obsahuje údaje o krajine, hraniciach, okolitých krajinách, klimatických podmienkach, filmovej a podnikateľskej infraštruktúre a disponuje aj prezentáciou lokácií a profesionálneho prostredia. Má dve jazykové mutácie (angličtina a slovenčina) a slúži ako hlavný zdroj informácií o slovenskom audiovizuálnom priemysle. Záujemcovia o nakrúcanie na Slovensku tam nájdu základnú databázu filmovej infraštruktúry na Slovensku, informácie o úspešných zahraničných projektoch realizovaných na území Slovenska, kontakty na produkčné spoločnosti, dostupné technológie, postprodukčné spoločnosti, animačné štúdiá, zvukové štúdiá, informácie o ubytovacích zariadeniach, doprave a ďalšie. Túto online databázu SFA pravidelne aktualizuje.

Súčasťou agendy SFA je aj enviroplatforma. Ako vyzerá implementovanie zeleného nakrúcania na Slovensku?

SFA si už od svojho založenia v roku 2018 stanovila ako jednu z priorít ekologizáciu audiovizuálneho priemyslu na Slovensku. V tom istom roku sa AVF prostredníctvom SFA stal jedným z partnerov medzinárodného projektu Green Screen zameraného na ekologizáciu filmového priemyslu. Vďaka aktívnej účasti na tomto projekte sme vytvorili platformu pre filmových profesionálov, kde môžu nájsť informácie o tom, ako nakrúcať ekologicky a efektívne. Spolu s ďalšími dvoma partnermi projektu VAF a Pro Malaga sme v roku 2020 získali grant na pilotnú aktivitu – vytvorenie európskej uhlíkovej kalkulačky EURECA, ktorej pilotná verzia bola dokončená v roku 2021 a sprístupnená filmovej verejnosti v roku 2022. SFA v rámci partnerstva zabezpečuje prezentáciu a testovanie kalkulačky na úrovni EÚ, aj priamu spoluúčasť európskych inštitúcií a „stakeholderov“ na vývoji nástroja, ktorého cieľom je efektívne meranie uhlíkovej stopy audiovizuálnych produkcií v Európe. Projekt Green Screen sa oficiálne ukončil v roku 2022. „Memorandum o zelenom filmovaní“ a „Praktický manuál pre trvalo udržateľné nakrúcanie“ sa stali základom pre ďalšie školenie ekologických konzultantov, vývoja uhlíkovej kalkulačky a pre uplatnenie systému finančnej bonifikácie, ktoré si SFA stanovila ako hlavné aktivity v monitorovacej fáze projektu. Na základe týchto aktivít fond implementuje stratégiu ekologizácie audiovizuálneho priemyslu na Slovensku vo vzťahu k podpornej činnosti s uplatňovaním kritérií pre kontinuálne znižovanie negatívnych dopadov produkcie audiovizuálnych diel na životné prostredie. V roku 2022 AVF a SFA v spolupráci s kreatívnym centrom RTVS – Arténa zorganizovali školenie pre prvých 21 envirokonzultantov. V tomto roku AVF ponúka produkciám možnosť požiadať o osobitnú dotáciu na aktivity s cieľom znižovať uhlíkovú stopu. To môže ďalej motivovať filmových producentov k napĺňaniu stanovených cieľov udržateľnosti nakrúcania.

mf
foto: archív Zuzany Bielikovej