Carlos Reygadas: 
Přítomnost 
(NAMU, Praha 2024, 156 strán)

Vo februári vyšla v Nakladatelsví akademie muzických umění (NAMU) kniha Prítomnosť Carlosa Reygadasa, ako prvý zväzok novej edície Autorské myslenie. Reygadas, vyštudovaný právnik a filmový samouk inšpirovaný Tarkovským a existencialistickou filozofiou, vstúpil do (festivalového) povedomia v roku 2002 s dlhometrážnym debutom Japonsko. Nasledovali filmy Súboj s nebom, Tiché svetlo, Post tenebras lux a Náš čas. „Ako sedemnásťročný som prvýkrát videl nekomerčný film. Dlho sme nemali televíziu, až si jedného dňa rodičia zaobstarali kolekciu starých filmov na videokazetách (Betamax) a k tomu príslušné prehrávacie zariadenie. Náhodne som si pustil film Andreja Tarkovského Nostalgia, len preto, že bol ruský. Pozerali sme sa spoločne s matkou, bol všedný deň, jasné popoludnie. Dnes mám päťdesiat rokov, ale na tú chvíľu nikdy nezabudnem: priezračná atmosféra, krik strácajúci sa na rozľahlých pláňach obklopujúcich náš dom, vôňa schodov zmáčaných vodou stekajúcou po papradí,” píše Reygadas v úvodnej kapitole Vidět.Reygadasova Prítomnosť nie je návodom k natáčaniu, ale svojbytným literárnym dielom, ktoré pozostáva z esejistických úvah, spomienok, skíc, záberov a fotografií z natáčania. Čeština je hneď druhým jazykom, v ktorom Prítomnosť vychádza, preložila ju Alexandra Moralesová.

Jozef Kovalčik (ed.)
Vysoké umenie a populárna kultúra
(SFÚ, ASFK, Bratislava 2024, 292 strán)

Súbor textov Vysoké umenie a populárna kultúra, ktorý tvorí štúdia zostavovateľa a sedem prekladov textov najvýznamnejších svetových estetikov a filozofov, zachytáva vzťah vysokej a populárnej kultúry v rámcoch filozofie, estetiky či kultúrnych štúdií. Jednotlivé texty obhajujú aj kritizujú vysoké umenie aj populárnu kultúru. Zachycujú súčasné podoby tohto rozdelenia, ku ktorému došlo na Západe pred dvesto rokmi. Odvtedy sa odlišuje „vysoký“ a „populárny“ kultúrny svet. Každý z nich má vlastný jazyk, pravidlá a hodnoty. Majú rozdielne očakávania aj spôsoby posudzovania. Naoko sa nepotrebujú, hoci v skutočnosti nevedia bez seba žiť. Neraz sa hrubo odsudzujú, bezočivo osočujú a zosmiešňujú. Inokedy si vrúcne padajú do náručia. Vzájomný antagonizmus naďalej definuje identitu vysokej, ale aj populárnej kultúry. Hoci filozofia, estetika, ale aj umelecká prax neraz zakrývajú existenciu tejto odlišnosti. Chápu ju viac ako anachronizmus nerozlučne spätý s modernizmom, než súčasný fenomén. No našťastie jestvujú alternatívy k takémuto uvažovaniu. Časť z nich predstavuje aj táto kniha.

bar, mk

Emília
(r. Martin Šulík, SR, 2023)
Dostupné na DAFilms.sk

„Napísala mi, že celý môj život ma budú prenasledovať obrovské pády, fatálne pády... Každých päť rokov niekde spadnem, prapodivne spadnem, tak som si roztrieskala celú pätu, na javisku som spadla, trikrát som sa dolámala,“ hovorí v úvode biografického dokumentu Emília Vášáryová o tom, čo jej vyveštila v divadelnej šatni v roku 1963 Vilma Jamnická. Počas 97 minút Emília prechádza herečkiným pracovným aj osobným životom, úspešnou kariérou, ktorá sa rozpína naprieč šiestimi desaťročiami a jej spoločensko-politickými kontextami – rok 1968 a zvažovanie emigrácie, spolupráce s významnými režisérmi, manželstvá, prejav na tribúne počas novembra 1989, angažmán v Prahe a požiar počas divadelného predstavenia, úloha Evy Novej... „Záverečná scéna mala niekoľko variácií (...) a ja som veľmi chcela, aby ma utopili,“ hovorí Vášáryová o svojej postave bývalej herečky, abstinujúcej alkoholičky Evy. Emília získala Slnko v sieti v kategórii dokumentárny film. Pomer je stále nepriaznivý, ale konečne máme aj medzi filmami pre kiná dokumentárny portrét-medailón o žene!

Tonko, Slávka a kúzelné svetlo
(r. Filip Pošivač, SK, CZ, HU, 2023)
Dostupné na DAFilms.sk

Celovečerný animovaný film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo je príbehom malého chlapca – jedenásťročného Tonka, ktorý je výnimočný tým, že od narodenia celý svieti. Ak ho úzkostliví rodičia pustia von, musí mať na sebe ochranný oblek. Jeho život sa zmení, keď sa do domu prisťahuje Slávka, ktorá sa stane jeho prvou skutočnou kamarátkou. Ukáže mu, že jeho inakosť je výnimočná, a spolu podnikajú detektívne dobrodružstvo pátrania po tme, ktorá sa zakráda domom. „Inšpiráciou mi bol môj brat, ktorý sa narodil s ryšavými vlasmi. (...) Deti sa mu kvôli tomu smiali a ja som nechápal prečo. Animácia je dobrá v tom, že vám ponúka možnosť vydať sa za hranice reality. Postava Tonka mala pôvodne len svietiace vlasy, ale potom som pokračoval, až bol svietiaci celý. Je to pre mňa krásny symbol odlišnosti, ktorá sa môže týkať čohokoľvek,“ povedal pre anifilm.cz režisér Filip Pošivač. Bábka, ktorá predstavuje Tonka, je výtvorom modelárky Veroniky Kouřilovej a je unikátna tým, že celá svieti. Kameramankou filmu je Denisa Buranová, ktorá za snímku získala Slnko v sieti . Ďalšie dve ceny udelili filmu v kategóriách Najlepší animovaný film a Najlepšie vizuálne efekty. 

bar