Pavol Geleta

(30. 12. 1937 – 23. 12. 2023)

Sedeli sme na záhrade, v jeho poslednom kráľovstve a práve som publikoval nekrológ k úmrtiu slovenského filmára. Prečítal si ho a po chvíli s jeho typickým úškrnom, povedal: „Aj o mne napíšeš?“ „Napíšem,“ povedal som. Takže plním slovo. Obyčajne sa lúčime s hercami, režisérmi, scenáristami, významnými kameramanmi... ale o tých, ktorí z pozadia pripravujú a zabezpečujú nakrúcanie – produkčných, vedúcich výroby a teraz producentami, to odbijeme krátkou správou, ak vôbec. A úspech diela vo veľkej miere závisí od toho, aké majú tvorcovia podmienky pri práci na ňom. 

Pavol Geleta začal svoju púť v Slovenskej televízii v roku 1962. Už za dva roky debutoval ako samostatný produkčný trojdielnym televíznym filmom Sám vojak v poli (1964). Hlavnú rolu režisér Otto Haas zveril mladému Štefanovi Kvietikovi. Vo filme hrala celá plejáda hereckých osobnosti staršej i vtedy mladšej hereckej generácie. Režisér Haas bol zrejme spokojný s produkčným, keď s ním v roku 1966 roku nakrútil ďalšiu 3-dielnu vojnovú drámu Canarisova krvavá hviezda, v ktorej bolo veľmi podobné obsadenie ako v predchádzajúcom filme. Pre Pavla Geletu to bol naozaj krst ohňom, niekedy aj doslova. Rád spomínal na obidva opusy, lebo práve tu získal ostrohy a základy na ktorých mohol stavať v budúcnosti. Počas pôsobenia v televízii v rokoch 1962 – 1992 sa podieľal na okolo 110 televíznych filmoch, inscenáciách, ale i dokumentoch a seriáloch. Adaptácie, detské, dobrodružné, historické, komédie, krimi, misteriózne, psychologické, drámy, satiry, poetické, vojnové, dokumenty – ak by sme sa pokúsili o ich žánrové členenie. Už len vymenovanie režisérov, s ktorými Pavol Geleta spolupracoval, znamená priblížiť dejiny televíznej tvorby neraz toho najlepšieho, čo vzniklo na Slovensku. Vladimír Bahna, Otto Haas, Martin Ťapák, Ivan Balaďa, Ján Roháč, Vido Horňák, Peter Solan, Igor Ciel, Jozef Zachar, Ernest Stredňanský, Ivan Teren, Fero Fenič, Paweł Trzaska, Dušan Trančík, Ľubomír Kocka, Karol Spišák, Ivan Petrovický, Vladimír Kavčiak, ale i Július Pántik, Martin Slivka, Viliam Gruska a Laco Halama. Z českých režisérov to boli Jaromír Borek, Jiří Vrba, Jaroslav Balík a mnohí ďalší. Asi najčastejšie spolupracoval s Miloslavom Lutherom. V roku 1992 založil produkčnú agentúru AG Studio, s.r.o. a ako hlavný producent nakrútil pod režijným vedením Václava Vorlíčka film Sokoliar Tomáš (2000). Bola to veľká medzinárodná koprodukcia s Francúzmi, Maďarmi, Poliakmi, Slovenskou a Českou televíziou, AB Barrandovom. Úspešný a populárny film s množstvom ocenení na domácich i zahraničných filmových festivaloch (okolo 45) sa stal splnením jeho dlhoročného sna. S Vorlíčkom začal pripravovať ďalší príbeh – Dlhý, Široký, Bystrozraký – ten už, žiaľ, nedokončil. Autorom scenára k obidvom filmom bol Ondrej Šulaj. Pavol Geleta bol svojim spôsobom legendou slovenskej televízie, bol priamy, ale vedel ustúpiť a rešpektovať iný názor, snažil sa v rámci možností vytvoriť tvorcom tie najlepšie podmienky. Nemal iba priateľov, ale aj s oponentmi komunikoval, neraz srdnato a snažil sa ich priviesť bližšie k svojej pravde. Prezrádzali ho oči. Pri pohode sa menili na malé usmievajúce sa škárky. Neraz namiesto písmena m vyslovoval n. „U nás sa tak hovorí,“ dodával. 

Paľo, splnil som slovo, aby som pripomenul tvoje dielo, aj keď si nemal rád také vznešené slová. Nech ti je dimenzia, v ktorej sa nachádzaš, tak pestrofarebná, ako bolo tvoje jestvovanie tu, u nás.

Ladislav Volko, sociológ a publicista
foto: archív Ladislava Volka