Ešte intenzívnejší Febiofest 

Jeden rok sa pre pandémiu vôbec nekonal, potom ho zasiahli protipandemické obmedzenia a napokon jeho domovské kino zatvoril požiar. Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava má za sebou krušné roky, no teraz ohlasuje návrat do normálu – sedem dní plných projekcií, stretnutia s filmovými tvorcami, premiéry slovenských titulov a podujatie pre profesionálov. Konať sa bude od 13. do 19. 3. v Bratislave a neskôr vo vybraných mestách na Slovensku.

„Verím, že sa vraciame do pôvodného konceptu. Okrem obnoveného Kina Lumière budeme mať prednášky v spolupráci s podujatím Visegrad Film Forum na pôde VŠMU a podujatie pre profesionálov Bratislava Industry Days sa bude konať v kinosále SNG. Zmenil sa teda len termín ozvien Febiofestu v ostatných filmových kluboch – filmy z programu začnú svoju púť Slovenskom po Veľkej noci,“ hovorí pre Film.sk riaditeľ festivalu Ondrej Starinský. Návštevníci 31. ročníka Febiofestu nájdu v programe zabehnuté sekcie, medzi nimi aj súťaž krátkych a súťaž dlhometrážnych filmov, a v nich viacero tuzemských premiér. „Z noviniek by som odporučil najnovší film britského režiséra Jonathana Glazera Zóna záujmu. Tento film, nominovaný na Oscara, nahliada na tému holokaustu cez život rodiny veliteľa tábora v Osvienčime Rudolfa Hessa. Jeho manželku hrá Sandra Hüller, ktorú diváci poznajú z filmov Toni Erdman či Anatómia pádu. Silný príbeh prináša aj nový film Mattea Garroneho Ja, kapitán o strastiplnej ceste senegalského chlapca z Dakaru do Európy,“ vyberá programové tipy Starinský a pridáva aj pár odporúčaní z klasiky. „Lynchova Duna, ktorá tento rok slávi 40 rokov od svojho uvedenia, Verhoevenov Robocop či Mendesova Americká krása. V programe budú tiež stálice Febiofestu – Nicolas Cage v hlavne úlohe filmu To sa mi snáď len zdá a Quentin Dupieux s osobitým životopisom najslávnejšieho surrealistu Daaaaaalí!“

Febiofest býva aj obľúbenou platformou, na ktorej slovenskí filmári či koprodukcie dostávajú príležitosť predstaviť domácemu publiku svoje nové filmy. Tie tohtoročné sa dostali do súťažných sekcií i mimo nich. „Pôjde o snímky, ktoré mali premiéru na svetových a európskych festivaloch. Napríklad hraný film zo súčasného Maďarska presýteného politickým napätím a nacionalizmom Vysvetlenie na všetko (r. Gábor Reisz), ktorý mal svetovú premiéru v Benátkach. Uvedieme tiež dokumentárny portrét o slovenskom vizuálnom umelcovi Jánovi Mančuškovi, ktorý bol známy skôr v zahraničí, s názvom Chýbanie (r. Štěpán Pech). Ten sa predtým predstavil na festivale v Jihlave,“ menuje Starinský. Ďalej sú v programe dve slovenské minoritné koprodukcie – Manželia Stodolovci je kriminálna dráma o neslávne známom páre, ktorý v Čechách okrádal a vraždil dôchodcov, a najnovší film Bohdana Slámu Sucho. „Pripomenieme si aj nedožitých 100 rokov významného slovenského režiséra Stanislava Barabáša, a to projekciami jeho dvoch nedávno zdigitalizovaných filmov Zvony pre bosých a Krotká. V súťaži krátkych filmov premiérovo uvedieme debut Juraja Janiša Oči plné piesku, ktorý je dramatickým príbehom dospievajúceho chlapca zo sídliska,“ hovorí riaditeľ festivalu. V súťaži krátkych filmov uvedie Febiofest celkovo 20 filmov zo strednej Európy, teda krajín V4, Rakúska a Ukrajiny.

Festival tento rok posilnil aj sprievodné podujatia. „Rozhodli sme sa zintenzívniť aj túto časť programu, aby sme pritiahli širšiu verejnosť, ktorá by si inak cestu do kina nenašla. Čakajú nás večerné koncerty v spolupráci s temným Ost Blockom, ale aj koncept raňajok s hosťami. Pre deti máme pripravené výtvarné dielne i Bábkové divadlo Morgonrock scenáristu a režiséra Petra Gärtnera. Tiež prinášame jedinečné prepojenie s českým Festivalom otrlého diváka, ktorý je veľmi obľúbený. Diváci sa tak môžu tešiť na naozaj výnimočný filmový zážitok v podobe živého dabingu, a tiež spojenie filmovej projekcie s hraním binga.“ Sprievodné aktivity však nebudú len pre divákov, ale aj pre profesionálov, či už zabehnutých (Bratislava Industry Days), alebo študentov (Visegrad Film Forum). Práve spojenie s networkingovým podujatím prinesie na Febiofest hostí ako islandského scenáristu Rúnara Rúnarssona či kameramanov Petra Suschitzkého a José Luisa Alcainea. 

Zuzana Sotáková
foto: Febiofest

Ako sa strihá Americká krása a točia najlepšie kraťasy? Prezradí VFF

Študentom ponúka jedinečnú príležitosť konfrontovať sa so špičkou svetového filmového priemyslu, verejnosti zase možnosť nahliadnuť do zákulisia filmu, akú jej iné podujatia u nás neposkytnú. Visegrad Film Forum je jedinečné networkingové podujatie, ktoré už desaťročie pozýva na Slovensko významných filmárov. Jeho 11. ročník sa bude konať od 13. do 16. 3. v Bratislave. 

Na konte má Zlatú palmu, Európsku filmovú cenu či nomináciu na Oscara. Islandský scenárista a režisér Rúnar Rúnarsson strhol na seba pozornosť krátkometrážnymi filmami, ktoré získali mnohé významné ocenenia a nominácie. V roku 2011 uviedol svoj celovečerný debut Vulkán o zatvrdnutom mužovi, ktorý v pokročilom veku opäť nachádza cestu k svojim emóciám. Snímka mala premiéru na festivale v Cannes a stala sa miláčikom festivalov – získala 17 medzinárodných cien. „Zaujímajú ma ľudia, ktorí vo svojich životoch došli na križovatku. Otázky, s ktorými sú konfrontovaní, a zároveň možnosti, ktoré sa pred nimi otvárajú,“ citovali organizátori režiséra, ktorý potom natočil ešte tri filmy. Posledný, Samota, vznikol v islandsko-slovenskej koprodukcii a v slovenskej premiére ho diváci uvidia práve na podujatí Visegrad Film Forum. 

Ďalším hosťom bude britsko-americký filmový strihač Tariq Anwar s vyše 40-ročnou kariérou, v ktorej možno nájsť dokumenty pre BBC i veľkofilmy. „Do popredia sa dostal vďaka strihaniu uznávaných filmov ako Americká krása a Kráľova reč, pričom oba mu vyniesli nomináciu na Oscara,“ hovorí pre Film.sk riaditeľ podujatia Jakub Viktorín. Anwar, ktorý je dodnes profesijne aktívny, má na konte spolupráce s menami ako Mike Newell, Franco Zeffirelli, Nick Hytner, Sam Mendes, Danny Boyle či Robert De Niro. „Myslím si, že pri strihu je doležité byť dobrodruhom a riskovať, no to môžete dosiahnuť len vtedy, keď máte dôveru režiséra, rovnako ako vieru vo svoju schopnosť prijať kritiku a odmietnutie. Nikdy som sa nepovažoval za sebavedomého človeka, ale tá sebadôvera sa za tie roky skúsenosti zjavne vybudovala,“ povedal Anwar pre portál lwks.com.

„Visegrad Film Forum navštívi aj Peter Suschitzky, britský kameraman známy svojou prácou na klasikách ako Star Wars: Impérium vracia úder a tiež spoluprácou s Davidom Cronenbergom, Timom Burtonom či M. Night Shyamalanom. Medzi ďalšími sa predstavia José Luis Alcaine, španielsky kameraman, ktorý je známy najmä vďaka dlhoročnej spolupráci s režisérom Pedrom Almodóvarom, a holandská režisérka animovaných filmov Mascha Halberstad, ktorej dlhometrážny debut Kvik získal nomináciu na Krištáľového medveďa v sekcii Generation Kplus festivalu Berlinale a nomináciu na Európsku filmovú cenu za najlepší animovaný film,“ doplnil Viktorín skladačku tohtoročných hostí. 

„Oslovujeme profesionálov, ktorí majú za sebou v jednotlivých filmových profesiách hodnotné skúsenosti a môžu ich zdieľať s našimi účastníkmi. Okrem tých najvýraznejších pozícií ako réžia či scenáristika sa zameriavame na širšie spektrum filmových profesií, aby bolo podujatie hodnotné pre väčšiu cieľovú skupinu. Môže ísť o profesionálov, ktorí majú za sebou buď mnohoročné skúsenosti, alebo práve o nastupujúcu generáciu profesionálov, ktorí už za sebou majú prvé úspechy v odbore,“ prezradil Viktorín stratégiu, s akou pristupujú k tvorbe programu. Jeho neoddeliteľnou súčasťou sú nielen projekcie, ale aj masterclassy hostí, prednášky a diskusie. Študenti vybraných vysokých škôl sa tiež prezentujú svojou tvorbou. Tento rok sa na plátno dostanú snímky zo škôl VŠMU, ELTE Budapešť, Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne a Lodžská filmová škola. „Film je kolektívne dielo, takže účastníci majú možnosť konfrontovať počas podujatia svoje predstavy a vízie v rámci ich filmovej profesie s etablovanými filmovými profesionálmi vo veľmi neformálnej atmosfére. Pre študentov to tak poskytuje alternatívu k bežnému študijnému procesu a pre verejnosť zase unikátny prístup k informáciám o tom, ako vzniká film, ktorý im bežné filmové festivaly neposkytnú,“ hovorí Viktorín. Podľa neho sa to odráža aj na záujme o podujatie, čo je aj pre samotných organizátorov motiváciou robiť každý ďalší ročník. „Generácie študentov sa menia, takže propagáciu cieľovej skupine musíme neustále aktualizovať, keďže našou primárnou cieľovou skupinou sú študenti a začínajúci filmári a za obdobie od vzniku VFF sa vypracovalo už niekoľko generácií profesionálov. Neustále nás teší, že záujem o účasť majú aj študenti či začínajúci profesionáli zo zahraničia,“ dodáva. Visegrad Film Forum sa uskutoční v čase MFF Febiofest, s ktorým úzko spolupracujú. 

Zuzana Sotáková
foto: VFF

V posledných rokoch patrí pri sledovaní počtu divákov v kinách ku kľúčovým údajom najmä miera zotavenia (recovery rate). Vyjadruje porovnanie návštevnosti za daný rok s priemernou návštevnosťou za obdobie rokov 2017 – 2019 v percentách. Vďaka nej vidíme, ako sa približujeme k návštevnosti v kinách pred covidom. V roku 2023 bola na Slovensku 78 %.

Podľa predbežných údajov Európskeho audiovizuálneho observatória boli Gruzínsko a Bosna a Hercegovina jediné európske krajiny, ktoré v roku 2023 prekonali úroveň návštevnosti pred pandémiou, a to o 17,2 % a 13,3 %. Naopak, Turecko (- 56,3 %), Ukrajina (- 50,1 %) a Švédsko (- 31,5 %) boli jedinými krajinami, kde miera zotavenia stále zaostáva za priemerom z rokov 2017 – 2019 o viac ako 30 %.

Aký bol rok 2023 v slovenských kinách?

Vlani prišlo do slovenských kín 5 017 476 návštevníkov, teda o 15,74 % viac než v roku 2022. Celkové hrubé tržby vzrástli medziročne o 23,65 % na 34 602 369 eur. Počet predstavení vzrástol o 5,45 % na 200 627 a po prvý raz v ére samostatnosti tak prekročil hranicu 200 tisíc. Priemerná návštevnosť na predstavenie síce stúpla z 22,79 diváka v roku 2022 na 25,01, ale aj tak je štvrtá najnižšia od roku 1993. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 6,83 %) na 6,90 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti.

Slovenské kiná vlani uviedli 870 filmov (861 v roku 2022), z toho 312 premiér (291 v roku 2022) z ponuky 18 distribučných spoločností. Divácky najúspešnejším titulom roku 2023 sa stal film Barbie, ktorý videlo 231 710 divákov. Druhá priečka patrila dráme Oppenheimer s 208 790 divákmi a tretia domácemu titulu, komédii Invalid, s 208 164 divákmi. Do Top 10 sa dostala i ďalšia slovenská romantická komédia Nikdy nehovor nikdy. So 147 328 divákmi obsadila ôsmu priečku. Najúspešnejším európskym titulom bola ukrajinská animovaná Mavka: Strážkyňa lesa so 68 991 divákmi. Najúspešnejším domácim dokumentom roku 2023 v slovenských kinách bol Veľký kaňon (r. Pavol Barabáš), ktorý videlo 4 484 divákov.

Aj v roku 2023 dominovali v slovenských kinách americké filmy. Prišlo na ne 67,07 % všetkých divákov. Podiel európskych filmov bez slovenských stúpol zo 17,50 % v roku 2022 na 19,92 % v roku 2023. Podiel domácich filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) však stúpol z 12,74 % v roku 2022 na 14,33 % v roku 2023.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 718 968 divákov (552 409 v roku 2022). Počet domácich premiér bol o štyri nižší než v roku 2022. Distribučné výsledky všetkých 44 premiér slovenských celovečerných filmov nájdete v tabuľke.

V roku 2022 bol priemer na domáce predstavenie 25,86 diváka. Vlani stúpla priemerná návštevnosť domáceho filmu na 31,04 diváka a pri majoritne slovenských premiérových tituloch dokonca na 34,39 diváka čo je takmer o desať divákov viac, než bola priemerná návštevnosť na všetky filmy. Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie slovenského filmu mala Perinbaba a dva svety (46,78 diváka).

Popri štyridsiatich štyroch dlhometrážnych filmoch sa v roku 2023 dostalo do kín ako predfilmy aj päť krátkych slovenských titulov: hraný Zjavenie Jána (SK, 2022, r. Andrej Kolenčík), animovaný A potom prišla láska... (A pak přišla láska..., CZ, 2022, r. Šimon Holý), dokumentárny Musíme prežiť: Fukušima! (SK, 2022, r. Tomáš Krupa) a animované Peniaze a šťastie (Money and Happiness, RS/SI/SK, 2022, r. Ana Nedjelković, Nikola Majdak), Krížom Krážom (SK/CZ, 2023, r. Nina Rybárová, Tomáš Rybár) a Modrý maco (Plavi medo, HR/SK, 2023, r. Marina Andree Škop).

Dlhometrážne slovenské filmy distribuovalo v kinách celkovo dvanásť spoločností. Najaktívnejšia bola FILMTOPIA s desiatimi premiérami.

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD SR) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou opäť CinemArt SK. Počet divákov na jeho filmoch – 2 420 847, tvorí až 48,25 % celkovej návštevnosti. V Top 10 mal až osem filmov – Oppenheimer, Invalid, Kocúr v čižmách: Posledné želanie, Avatar: Cesta vody, Elementy,Super Mario Bros. vo filme, Labková patrola vo veľkofilme a Strážcovia galaxie 3.

Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 48,96 % z celkových tržieb v slovenských kinách.

Druhé miesto podľa návštevnosti (17,22 %) i podľa hrubých tržieb (17,02 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film. V Top 10 mala vlani film Barbie. Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Bontonfilm (13,66 % divákov a 13,36% hrubých tržieb), ktorý mal v Top 10 film Nikdy nehovor nikdy.

V uvedených číslach sú opäť zarátané len výsledky z ÚFD SR. V údajoch za rok 2023 nie je zahrnutá návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, projekcií v letných kinách, kde sa neplatí vstupné, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov a až na niektoré výnimky ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu.

V roku 2023 síce už neboli zatvorené kiná v dôsledku pandémie, ale stále sme ešte cítili dopad iných udalostí, ako boli napríklad štrajky v severoamerickom filmovom priemysle, ktoré mali dopad na celkové výsledky v dôsledku oneskorení výroby a následného uvedenia na trh. Na druhej strane, pri pohľade na hrubé tržby, tie sa už vo väčšine krajín vďaka zvyšujúcemu sa priemernému vstupnému dostávajú nad úroveň rokov 2017 – 2019. Napríklad na Slovensku vstupné stúplo z 5,70 eur v roku 2019 na 6,90 eur v roku 2023. Teda o 18 percent.

Zároveň nás pohľad do rebríčkov návštevnosti za prvých 6 týždňov môže napĺňať optimizmom. Len na dva domáce tituly – Vojna policajtov a Jedeme na teambulding – prišlo už takmer 300 000 divákov. O rok uvidíme, ako to bude s návštevnosťou kín na Slovensku i vo svete.

Top 10 divácky najúspešnejších filmov v SR v roku 2023

(za obdobie 1. január – 31. december 2023)

Počet divákov

1.         Barbie                                                 231 710

2.         Oppenheimer                                      208 790

3.         Invalid                                                 208 164

4.         Kocúr v čižmách: Posledné želanie *195 826

5.         Avatar: Cesta vody **            186 343

6.         Elementy                                             156 349

7.         Super Mario Bros. vo filme                148 114

8.         Nikdy nehovor nikdy                          147 328

9.         Labková patrola vo veľkofilme          137 165

10.       Strážcovia galaxie 3                           129 349

                       
* celkový počet divákov od premiéry – 233 962      
** celkový počet divákov od premiéry – 407 126    
zdroj: Únia filmových distribútorov SR

Miro Ulman / Audiovizuálne informačné centrum SFÚ
foto: CinemArt SK

Najviac nominácií na národné filmové ceny Slnko v sieti majú filmy Invalid a Slúžka. Oba majú 13 šancí na úspech, Slúžka však môže získať najviac 12 cien – v kategórii ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe má totiž rovno dve nominácie. 

O nomináciách rozhodla Slovenská filmová a televízna akadémia. V kategórii najlepší hraný film vyberali jej členovia spomedzi 11 filmov. Medzi trojicu nominovaných sa okrem čiernej komédie Invalid v réžii Jonáša Karáska a historickej drámy Slúžka v réžii Mariany Čengel Solčanskej dostala Svetloplachosť Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka. Snímka na pomedzí hraného a dokumentárneho filmu má celkovo 3 nominácie. Rovnako ako Invalid a Slúžka je nominovaná aj za réžiu. 

O cenu pre najlepší dokument sa uchádzajú 4 filmy: portrét herečky Emílie Vášáryovej Emília, (r. Martin Šulík), experimentálny dokument Poznámky z Eremocénu, (r. Viera Čákanyová), časozberná snímka Pozor, padá SNG! (r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková) a portrét politika Alexandra Dubčeka Všetci ľudia budú bratia (r. Robert Kirchhoff). Nominované dokumenty vybrali akademici z 13 prihlásených filmov. 

Slnko v sieti za najlepší animovaný film získa buď časť z televízneho projektu RTVS Lesná päťka – Ja hodím najďalej! (r. Ivana Laučíková), alebo niektorý z koprodukčných celovečerných filmov Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (r. Filip Pošivač) a Umelohmotné nebo (r. Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó). V animovanej kategórii vyberala SFTA zo 6 prihlásených prác.

Po jednej nominácii získali okrem už spomínaných snímok aj Perinbaba a dva svety (r. Juraj Jakubisko) a Jej telo (r. Natálie Císařovská). Dve nominácie majú filmy A máme, čo sme chceli (r. Michal Kunes Kováč), Emília a Umelohmotné nebo, na 3 ceny sú nominované snímky Tonko, Slávka a kúzelné svetlo a Moc (r. Mátyás Prikler), šesť nominácií má Úsvit (r. Matěj Clupáček).

Celkovo akademici rozhodovali o nomináciách v 18 kategóriách a vyberali spomedzi 34 filmových a televíznych diel. 

Nominácie na národné filmové ceny zverejnila SFTA 27. februára. Víťazov cien vyhlásia 26. 4. o 20.30 hod v priamom televíznom prenose z priestorov Slovenského rozhlasu na Jednotke.

 

Zoznam nominovaných na Slnko v sieti za rok 2023:

NAJLEPŠÍ HRANÝ FILM

Invalid, r.: Jonáš Karásek prod.: Maroš Hečko, Peter Veverka

Slúžka, r.: Mariana Čengel Solčanská prod.: Radka Machalová, Simona Bago Móciková

Svetloplachosť, r.: Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík prod.: Ivan Ostrochovský, Albert Malinovský, Katarína Tomková, Tomáš Michálek, Kristýna Michálek Květová

 

NAJLEPŠÍ DOKUMENTÁRNY FILM

Emília, r.: Martin Šulík prod.: Dávid Čorba, Mario Homolka

Poznámky z Eremocénu, r.: Viera Čákanyová prod.: Matej Sotník

Pozor, padá SNG!, r.: Jana Durajová, Lena Kušnieriková prod.: Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská, Arkaitz Basterra Zalbide

Všetci ľudia budú bratia, r.: Robert Kirchhoff prod.: Robert Kirchhoff, Jiří Konečný, Tibor Horváth, Alena Mullerová, Juraj Demovič, Peter Dubecký

 

NAJLEPŠÍ ANIMOVANÝ FILM

Lesná päťka - Ja hodím najďalej!, r.: Ivana Laučíková prod.: Katarína Kerekesová

Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, r.: Filip Pošivač prod.: Jakub Viktorín, Pavla Janoušková Kubečková

Umelohmotné nebo, r.: Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó prod.: Juraj Krasnohorský

 

NAJLEPŠIA FILMOVÁ RÉŽIA

Mariana Čengel Solčanská, film: Slúžka

Jonáš Karásek, film: Invalid

Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, film: Svetloplachosť

 

NAJLEPŠÍ FILMOVÝ SCENÁR

Mariana Čengel Solčanská, Hana Lasicová, film: Slúžka

Tomáš Dušička, film: Invalid

Miro Šifra, film: Úsvit

 

NAJLEPŠÍ KAMERAMANSKÝ VÝKON

Denisa Buranová, film: Tonko, Slávka a kúzelné svetlo

Ladislav Janošťák, film: Slúžka

Tomáš Juríček, film: Invalid

 

NAJLEPŠÍ FILMOVÝ STRIH

Ondrej Azor, film: Slúžka

Matej Beneš, film: Invalid

Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, Martin Piga, film: Svetloplachosť

 

NAJLEPŠÍ FILMOVÝ ZVUK

Miloš Hanzély, film: Slúžka

Dušan Kozák, Tobiáš Potočný, film: Moc

Viktor Krivosudský, film: Invalid

 

NAJLEPŠIA FILMOVÁ HUDBA

Vladimír Godár, film: Emília

Vladimír Martinka, film: Slúžka

Matúš Široký, Marcel Buntaj, film: Invalid

 

NAJLEPŠÍ ARCHITEKT - SCÉNOGRAF

Pavel Andraško, film: Invalid

Tomáš Berka, film: Slúžka

Henrich Boráros, film: Úsvit

 

NAJLEPŠIE KOSTÝMY

Zuzana Bambušek Krejzková, film: Invalid

Jarmila Dunděrová, film: Úsvit

Katarína Štrbová Bieliková, film: Slúžka

 

NAJLEPŠIE MASKY

Martin Blizniak, Miroslava Krepsová, film: Slúžka

Martin Jankovič, Lenka Nosková, film: Úsvit

Andrea Štrbová, film: Invalid

 

NAJLEPŠIE VIZUÁLNE EFEKTY

Ladislav Dedík, Andrea Vrábelová, film: Perinbaba a dva svety

Peter Košťál, film: Umelohmotné nebo

Michal Křeček, Josefína Jiráňová, film: Tonko, Slávka a kúzelné svetlo

Boris Masník, film: Úsvit

 

NAJLEPŠÍ ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON V HLAVNEJ ÚLOHE

Dana Droppová (Anka), film: Slúžka

Natália Germáni (Andrea), film: Jej telo

Eliška Křenková (Helena Hauptová), film: Úsvit

 

NAJLEPŠÍ ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE

Éva Bandor (matka Mária), film: Moc

Oľga Belešová (Mária), film: Invalid

Vica Kerekes (Líza), film: Slúžka

Anna Geislerová (Kristína), film: Slúžka

 

NAJLEPŠÍ MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON V HLAVNEJ ÚLOHE

Ady Hajdu (Daniel), film: A máme, čo sme chceli

Gregor Hološka (Lacko), film: Invalid

Daniel Fischer (Peter), film: A máme, čo sme chceli

NAJLEPŠÍ MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE

Zdeněk Godla (Gabo), film: Invalid

Milan Ondrík (Róbert), film: Úsvit

Attila Mokos (otec Péter), film: Moc

 

NAJLEPŠÍ TELEVÍZNY FILM/MINISERIA/SERIÁL

Dunaj, k vašim službám, r.: Peter Hoferica, Peter Magát prod.: Peter Kelíšek, Alexandra Dubovská

Matematika zločinu, r.: Peter Bebjak prod.: Iva K. Jestřábová, Rasťo Šesták, Peter Bebjak

Tri zlaté dukáty, r.: Mariana Čengel Solčanská prod.: Silvia Panáková, Zuzana Balkoová

mak
foto: AZYL FILM PRODUCTION