Pokračovanie obsahu:

Slovenská kinematografia v roku 2023

Stúpajúci trend v počte vyrobených slovenských celovečerných filmov pre kiná kulminoval v roku 2022, keď sa dostal na rekordných päťdesiat. V roku 2023 ich vzniklo o päť menej, teda štyridsaťpäť, ale i tak je to dvakrát viac než priemer za roky 2010 – 2017.

LEGISLATÍVA 2023

Zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o umeleckých fondoch“) s účinnosťou do 30. júna 2023 ustanovoval v § 5 ods. 1 povinnosť pre príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov odvádzať Literárnemu fondu, Hudobnému fondu a Fondu výtvarných umení (ďalej len „fondy“), s výnimkami uvedenými v predmetnom ustanovení, príspevok vo výške 2 % z ich hrubých príjmov. S účinnosťou od 1. júla 2023 bola táto povinnosť zrušená.

Ako je uvedené v § 3 ods. 3 zákona o umeleckých fondoch: „Zdrojom príjmov fondov sú aj príspevky príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov dobrovoľne odvedené fondom týmito príjemcami z odmien za vytvorenie alebo použitie diel alebo umeleckých výkonov, ak sú príjmom podľa osobitného predpisu iným než zo závislej činnosti; fondom plynú tieto dobrovoľne odvedené príspevky podľa odborov tvorivej činnosti v oblastiach uvedených v § 1 ods. 1. Príspevok dobrovoľne odvedený fondom podľa prvej vety je daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu.“V súčasnosti sú príspevky príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov odvádzané fondom na dobrovoľnej báze. 

V roku 2023 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) na návrh Komisie na ochranu maloletých vyhlášku, ktorá ustanovila podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania – Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 328/2023 Z. z. o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania. Na základe tejto vyhlášky sa audiovizuálne dielo, multimediálne dielo, program televíznej programovej služby a program audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (ďalej len „označovaný komunikát“) klasifikuje deskriptorom typu potenciálne škodlivého obsahu jednotného systému označovania (ďalej len „obsahový deskriptor“). Vyhláška ustanovuje nasledovné typy obsahových deskriptorov – násilie, diskriminácia, strach, závislosť, sex, vulgarizmy a nahota. Zavedením obsahových desktriptorov upozorňujúcich na prítomnosť potenciálne škodlivého obsahu by sa mala zlepšiť predovšetkým informovanosť rodičov, detí a iných osôb o obsahu označovaného komunikátu, napríklad vo forme filmu, seriálu, počítačovej hry a podobne. 

Vyhláška pri jednotlivých typoch obsahových deskriptorov ustanovuje podmienky, na základe ktorých sa označovaný komunikát klasifikuje ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo do 18 rokov. Pri klasifikácii sa obsah označovaného komunikátu posudzuje jednak z hľadiska kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti v označovanom komunikáte, ale aj z hľadiska spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií nevhodnosti vzhľadom na charakter a druh označovaného komunikátu a jeho umeleckého, satirického a morálneho posolstva. Taktiež sa posudzuje z hľadiska intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti v označovanom komunikáte a predchádzajúcej klasifikácie označovaného komunikátu podľa iného akceptovaného systému označovania. Vyhláška o jednotnom systéme označovania nadobudla účinnosť 1. januára 2024. 

Ministerstvo kultúry v roku 2023 na návrh Komisie na ochranu maloletých vydalo tiež vyhlášku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 78/2023 Z. z. o akceptovaných systémoch označovania. Na základe predmetnej vyhlášky je akceptovaným systémom označovania Pan European Game Information. Multimediálnemu dielu sa môže určiť veková vhodnosť a typ potenciálne škodlivého obsahu podľa systému hodnotenia obsahu Pan European Game Information v súlade s kódexom jeho správania. Vyhláška o akceptovaných systémoch označovania nadobudla účinnosť 1. apríla 2023.

Okrem vyššie uvedeného ministerstvo kultúry v roku 2023 vydalo aj vyhlášku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 318/2023 Z. z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím. Jej cieľom bolo priniesť takú právnu úpravu ustanovujúcu požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím sprevádzajúce audiovizuálne diela, programy televíznej programovej služby a programy audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorá vo výsledku zjednotí postupy výrobcov titulkov a zvýši kvalitu titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím.

Vyhláškou o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím sa upravujú technické požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, spôsob zabezpečenia synchronizácie so zvukovou stopou pri súčasnom poskytnutí primeraného času na čítanie titulkov, odlíšenie titulkov, pravidlá pre uvádzanie titulkov, ak sa v audiovizuálnom diele alebo programe vyskytne text v cudzom jazyku, prípadne kedy a ako je možné upraviť text titulku oproti doslovnému hovorenému prejavu, oznamovanie zvukov a ruchov v titulkoch, ako i úpravu titulkov k programom vysielaným naživo. Predmetná vyhláška nadobudla účinnosť 1. januára 2024. 

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj filmársky potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej škole umeleckého priemyslu animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave – táto ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Animovaná tvorba a Filmová a mediálna tvorba, Základnej umeleckej škole na Irkutskej ulici v Košiciach (www.zusirkutska.sk), Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szusdama.sk) v Prešove, Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach či Škole umeleckého priemyslu (www.zsssvba.sk) v Bratislave, ktorá ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba. Škola umeleckého priemyslu v Trenčíne (www.suptn.sk) i Súkromná škola umeleckého priemyslu vo Zvolene (www.ssuszv.sk) ponúkajú odbor animovaná tvorba a Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium v odboroch Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou v odboroch Animovaná tvorba a Filmová tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk) či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko–výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať audiovizuálnu tvorbu na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je Katedra intermédií, digitálnych médií a priestorovej tvorby. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory – filmová a televízna réžia a scenáristika so zameraním na dokumentárnu tvorbu a so zameraním na scenáristiku a dramaturgiu a herectvo. Dekanom Fakulty dramatických umení je doc. Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD., vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je doc. Mgr. Martin Palúch, PhD., vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky je PhDr. Kateřina Javorská a vedúcou Katedry herectva je Mgr. art. Barbora Špániková, ArtD.

Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo k 31. 12. 2023 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 40 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 31 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2023 spolu 11 absolventských filmov.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave. FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT (geect.wordpress.com). Od júna 2018 je dekankou FTF VŠMU prof. Darina Smržová. V roku 2023 VŠMU a FTF vstúpili do Európskej aliancie vysokých škôl FILMEU+ (www.filmeu.eu).

V odbore Umenie prebieha výučba na dennom bakalárskom (Bc.) a na dennom magisterskom (Mgr.) stupni v štyroch študijných programoch: 1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu, ktoré zabezpečujú Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Alena Bodingerová), Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca: prof. Ingrid Mayerová), Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: doc. Róbert Šveda); 2. študijný program Tvorba obrazu vo filme a multimédiách zabezpečujú Ateliér animovanej tvorby (vedúci: prof. Ondrej Slivka), Ateliér vizuálnych efektov a herného dizajnu – študijný plán Vizuálne efekty Bc. aj Mgr. stupeň, študijný plán Herný dizajn iba Bc. stupeň (vedúci: prof. Ľudovít Labík), Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ivan Finta, ArtD.); 3. študijný program Strihová a zvuková skladba zabezpečujú Ateliér strihovej skladby (doc. Štefan Švec), Ateliér zvukovej skladby (doc. Tobias Potočný, ArtD.); 4. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: Mgr. art. Jakub Gejdoš, ArtD.). V odbore Vedy o umení a kultúre prebieha výučba v dennom bakalárskom (Bc.) a dennom magisterskom (Mgr.) stupni v študijnom programe Teória divadla, filmu a hudby, ktorý zabezpečuje Katedra filmových štúdií (vedúca: Mgr. art. Zuzana Mojžišová, PhD.). 

V doktorandskom stupni štúdia prebieha výučba v 2 študijných programoch: v odbore Umenie – študijný program Filmové umenie a multimédiá (ArtD.) a v odbore Vedy o umení a kultúre – študijný program Teória divadla, filmu a hudby (PhD.) – na FTF VŠMU zabezpečuje Katedra filmových štúdií (vedúca: Mgr. art. Zuzana Mojžišová, PhD.). 

V roku 2023 skončila činnosť špičkových vedeckých tímov pod záštitou MŠVVaŠ SR pod vedením profesorov Martina Šulíka a Ľudovíta Labíka, ktoré fungovali v rokoch 2015 – 2022.

K 31. 12. 2023 študovalo na FTF VŠMU 282 študentov, z toho 27 cudzincov: 181 študovalo na bakalárskom (z toho 21 cudzincov) a 101 na magisterskom (z toho 6 cudzincov) stupni štúdia. Spolu so 6 internými a 14 externými doktorandmi bol celkový počet všetkých študujúcich na FTF VŠMU 302. V školskom roku 2022/2023 skončilo štúdium FTF VŠMU 96 absolventov (z toho 5 cudzincov): 56 bakalárov (z toho 5 cudzincov) a 40 magistrov (z toho 0 cudzincov). Okrem nich ukončili štúdium 4 interní a 1 externý doktorand – všetci Slováci. 

FTF VŠMU sa i v roku 2023 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok, ako napr. Festival Áčko, Letná škola filmového jazyka, Pitching forum scenárov (Screenwriter’s Day), Sweet 16 workshop, Editing Masterclass, Študentské konfrontácie, CEE ANIMATION, projekt 360° camera , IVGC konferencia VFX a HD, participovala na Visegrad Film Forum a ďalších podujatiach.

V termíne od 19. do 22. októbra sa v priestoroch FTF VŠMU uskutočnil 27. Festival Áčko – študentský filmový festival (festivalacko.sk).

Filmy študentov FTF VŠMU v roku 2023 premietali na 96 festivaloch, prehliadkach a projekciách prevažne v Európe, ale aj v Afrike, Austrálii, Ázii, USA, Kanade či krajinách Južnej Ameriky. Filmy študentov FTF získali v roku 2023 dovedna 21 ocenení – 7 v zahraničí a 14 na domácich festivaloch. 

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame. Od roku 2021 vychádza len v elektronickej podobe na webe (kas.vsmu.sk/projekty/frame). V roku 2023 vyšli dve čísla.

V roku 2023 pokračovala aj publikačná činnosť FTF VŠMU.

FILMOVÁ PRODUKCIA

Vzostupný trend v počte vyrobených slovenských celovečerných filmov pre kiná kulminoval v roku 2022, keď sa dostal na rekordných 50. V roku 2023 ich vzniklo o päť menej, teda 45, ale i tak je to dvakrát viac než priemer za roky 2010 – 2017.

Bolo medzi nimi 29 hraných, 14 dokumentárnych a 2 animované filmy. Dvadsaťštyri celovečerných filmov (53,3 %) režírovali debutanti alebo debutantky. Dvanásť filmov (26,6 %) režírovali ženy a jeden režírovala dvojica muž a žena. Ženy sa podieľali alebo spolupodieľali na produkcii dvadsiatich štyroch filmov (53,3 %). Najdrahším projektom bol hraný film Úsvit (SK/CZ, 2023, r. Matej Chlupáček) s rozpočtom 3 600 000 eur a najlacnejším hraný film Duchovia mi nepokazia deň (SK, 2023, r. Peter Čermák) s rozpočtom 8 682 eur.

Z 29 hraných filmov (28 v roku 2022) bolo 13 čisto slovenských alebo majoritných koprodukcií a 16 hraných filmov (14 v roku 2022) vzniklo v minoritnej koprodukcii. V roku 2023 vzniklo i 14 celovečerných dokumentov pre kiná (20 v roku 2022). Z nich 10 boli 100 % slovenské alebo majoritné koprodukcie, 4 dokumenty (9 v roku 2022) vznikli ako minoritné koprodukcie. Podobne ako v rokoch 2021 a 2022, aj v roku 2023 vznikli 2 celovečerné animované filmy. Tentoraz boli oba z pohľadu Slovenska minoritné koprodukcie.

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. 

Na výrobe 17 celovečerných filmov pre kiná, teda 37,8 % produkcie v roku 2023 – 7 hraných (A máme, čo sme chceli, Invalid, Mimi, Moc, Svetloplachosť, Tancuj Matylda, Úsvit), 9 dokumentárnych (Andy Warhol – americký sen, Emília, Poznámky z Eremocénu, Pozor, padá SNG!, Pravda je to najdôležitejšie, Tretí koniec palice, Územie fantázie, Veľký kaňon, Všetci ľudia budú bratia) a jednom animovanom (Umelohmotné nebo) – sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi. 

Dlhometrážne slovenské filmy pre kiná vyrobené v roku 2023

 

	100 % slovenský podiel	slovenská majorita	parita (50/50)	slovenská minorita	SPOLU
Hrané	5	8	0	16	29
Dokumentárne	7	3	0	4	14
Animované	0	0	0	2	2
SPOLU	12	11	0	22	45

 

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Základný zdroj príjmu v rozpočte fondu na rok 2023 tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu v celkovej výške 40 107 425 eur. Na základe zmluvy č. MK – 6/2023/M zo dňa 24. 1. 2023 o poskytnutí príspevku štátu zo štátneho rozpočtu na rok 2023 uzatvorenej medzi AVF a Ministerstvom kultúry SR (ďalej len „zmluva“) sa Ministerstvo kultúry SR zaviazalo poskytnúť AVF príspevok podľa § 29 ods. 1 zákona o AVF vo výške 6 000 000 eur určený na podporu audiovizuálnej kultúry a 6 290 000 eur určený na podporu audiovizuálneho priemyslu. Tieto finančné prostriedky boli v súlade so zmluvou pripísané na bankový účet AVF v jednej splátke v celkovej výške 12 290 000 eur dňa 27. 1. 2023. K zmluve bol uzatvorený jeden dodatok. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 28. 9. 2023 sa príspevok určený na podporu audiovizuálnej kultúry zvýšil o sumu 6 000 000 eur a príspevok určený na podporu audiovizuálneho priemyslu o sumu 21 817 425 eur. Finančné prostriedky boli poukázané na bankový účet AVF v súlade s dodatkom dňa 29. 9. 2023. Celková prijatá suma príspevku zo štátneho rozpočtu na rok 2023 určená na podporu audiovizuálnej kultúry teda dosiahla výšku 12 000 000 eur a celková suma určená na podporu audiovizuálneho priemyslu výšku 28 107 425 eur. Spolu tak príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu dosiahol v roku 2023 sumu 40 107 425 eur.

Z dôvodu pomalého návratu divákov do kín a predovšetkým ako kompenzácia z dôvodu mimoriadneho nárastu nákladov na prevádzku a distribúciu fond aj v uplynulom roku 2023 poskytol zvýšenú podporu distribúcii audiovizuálnych diel. V podprograme 2.1 určenom na podporu distribúcie a prezentácie audiovizuálnych diel fond rozdelil v roku 2023 historicky druhú najvyššiu celkovú sumu 823 650 eur, ktorou podporil spolu 80 žiadostí (z toho mimoriadna podpora distribútorov tvorila sumu 295 455 eur). Opätovný nárast v roku 2023 zaznamenala aj podpora audiovizuálneho priemyslu v programe 5. V ňom fond vyplatil podporu celkom 68 projektom 12 570 281 eur, čo je historicky najvyššia suma od začiatku existencie tohto programu (2016).

LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Tomuto poslaniu sa nespreneveril ani v roku 2023, keď vzhľadom na finančnú situáciu súvisiacu so zrušením povinného 2 % príspevku bol nútený pozastaviť alebo obmedziť niektoré formy podpornej činnosti. Základom jeho hospodárenia je totiž 2 % príspevok z autorských odmien a odmien výkonných umelcov, ktorý sa vracia vo forme podpôr tvorcom a umelcom. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby LF podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2023 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy a prostredníctvom Programu ALFA PLUS kameramanskú a režisérsku prácu. Pracoval aj na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2023 a v rámci cien Igric, cien Jána Fajnora a prémií Literárneho fondu ocenil 13 úspešných tvorcov sumou 8 900 eur a 6 slovenských tvorcov sumou 2 880 eur na festivaloch, ako napr. MFF Cinematik Piešťany – Cena Literárneho fondu Cinematik.doc udelená Soni Gyárfáš Lutherovej za dokumentárny film Šťastný človek (SK/CZ, 2023), festival študentských filmov ÁČKO – cena LF udelená Pavlovi Babejovi a Emílii Ondriašovej za najlepší scenár filmu Tento divný deň (SK, 2023, r. Emília Ondriašová), a na tvorivej súťaži Kamera 2023 – hlavná cena udelená Petrovi Bencsíkovi za kameru vo filme Piargy (SK/CZ/MK, 2022, r. Ivo Trajkov), Anne Smoroňovej cena udelená za kameru v dokumentárnom filme Ikony: Štefan Svetko(SK, 2020, r. Maroš Milčík), Martinovi Ontkovi za audiovizuálnu reklamu Tatra banka Art of Seeing a Michalovi Babincovi za videoklip Califato ¾ - Fandagȏ de Carmen Porter (ES, 2020). V rámci cien Igric udelil ceny a prémie v sume 3 200 eur aj výbor Sekcie pre rozhlas, divadlo a zábavné umenie. 

Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu pracoval aj v roku 2023 s výrazne nižším rozpočtom ako v rokoch pred pandémiou. Na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov poskytol sumu 63 428 eur, pričom väčšina tejto sumy, a to 42 800 eur, bola vyplatená 53 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

MEDIA

Program Kreatívna Európa sa dostal ku koncu prvej polovice svojho programového obdobia 2021 – 2027.

V rámci podprogramu MEDIA sme zaznamenali historicky najvyššiu podporu vo výške 2 063 415,56 eur, veľmi úspešné boli slovenské producentské spoločnosti, ktoré získali celkom 565 000 eur v rámci dvoch výziev schémy Vývoj minibalíkov európskych projektov (Wandal Productions, nutprodukcia, Punkchart Films), 191 741,50 eur v rámci podpory Vývoja európskych koprodukčných projektov (Artichoke – The Island of Salamanders, PubRes – Operation Monaco, Guča – World of Walls, Arsy Versy) a 92 100 eur v rámci schémy TV a online projekty (Hailstone – We Have to Survive). Fest Anča získal podporu na dvojročný projekt filmového festivalu vo výške 150 000 eur v schéme Európske festivaly a po dlhých rokoch (naposledy v roku 2006) získal jeden slovenský žiadateľ podporu v rámci schémy Vývoj videohier a imerzných diel vo výške 145 092 eur (Bitmap Galaxy – Natura Renovare). Tri slovenské spoločnosti získali ako partneri projektov celkom 181 517,90 eur v schéme Vývoj publika a filmová výchova (Cinefil – Film Education for All, ASFK – Cinema Without Barriers, Filmtopia – KineDok), 6 distribučných spoločností v rámci schémy automatickej podpory Filmová distribúcia 420 683,36 eur na 26 slovenských kín v sieti Europa Cinemas získalo 207 882 eur. Všetky údaje o spoločnostiach a výške podpory na jednotlivé projekty budú oficiálne až po podpise zmlúv s EACEA.

EURIMAGES

V roku 2023 fond podporil 71 hraných, 16 dokumentárnych a 7 animovaných celovečerných filmov s minimálnou dĺžkou 70 minút celkovou sumou 26 057 000 eur. V roku 2023 sa uchádzalo o podporu Eurimages 14 slovenských projektov, 5 z nich ju získalo: Slovenský minoritný dokumentárno-hraný projekt Wishing on a Star režiséra Petra Kerekesa, ktorý vzniká v koprodukcii s Talianskom a minoritnými produkciami z Rakúska, Českej republiky a Chorvátska. Projekt s celkovým rozpočtom 805 211 eur získal podporu vo výške 75 000 eur. Hraný česko-slovenský koprodukčný projekt režiséra Ondřeja Provazníka It Would Be My Dream s minoritným slovenským podielom spoločnosti Punkchart films s.r.o. (koproducent Ivan Ostrochovský). Projekt s celkovým rozpočtom 1 974 397 eur bol podporený požadovanou sumou 235 000 eur. Podporu získal aj hraný projekt Poberta režiséra Ondřeja Hudečka, ktorý vzniká v česko-slovenskej koprodukcii slovenskej spoločnosti nutprodukcia s.r.o. (koproducent Jakub Viktorín). Projekt s celkovým rozpočtom 1 405 256 eur bol podporený sumou 134 000 eur. Štvrtým podporeným projektom je trojkoprodukcia Rok vdovy, hraný film režisérky Veroniky Liškovej s minoritným slovenským vkladom slovenskej spoločnosti kerekesfilm s.r.o. (koproducent Peter Kerekes). Projekt s celkovým rozpočtom 1 038 000 eur bol podporený požadovanou sumou 240 000 eur. Piatym podporeným je dokumentárny projekt Love Exposed režiséra Filipa Remundu, ktorý vzniká v česko-slovenskej koprodukcii s minoritným slovenským vkladom slovenskej firmy kerekesfilm (koproducent Peter Kerekes). Projekt s celkovým rozpočtom 403 773 eur, bol podporený požadovanou sumou 100 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2023 bol 272 373,34 eur. V roku 2022 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 784 000 eur.

KINODISTRIBÚCIA

Rok 2023 bol prvým od roku 2019 bez akýchkoľvek epidemiologických opatrení. Odrazilo sa to na návštevnosti a hrubých tržbách nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Vďaka miere zotavenia (recovery rate), teda porovnaniu návštevnosti za daný rok s priemernou návštevnosťou za obdobie rokov 2017 – 2019 v percentách, vidíme, ako sa približujeme k návštevnosti v kinách pred covidom. V roku 2023 bola na Slovensku miera zotavenia 78 %. Podľa predbežných údajov Európskeho audiovizuálneho observatória (EAO) sa tak delíme o dvadsiatu priečku s Estónskom. Gruzínsko a Bosna a Hercegovina boli jediné európske krajiny, ktoré v roku 2023 prekonali úroveň návštevnosti pred pandémiou, a to o 17,2 % a 13,3 %. 

V roku 2023 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 017 476 návštevníkov, teda o 15,74 % viac než v roku 2022. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 34,86 % (39,3 % v roku 2022) a prvých dvadsať 49,53 % (58,50 % v roku 2022).

Celkové hrubé tržby vzrástli medziročne o 23,65 % na 34 602 369 eur. Počet predstavení vzrástol o 5,45 % na 200 627 a po prvý raz v ére samostatnosti tak prekročil hranicu 200 000. Priemerná návštevnosť na predstavenie síce stúpla z 22,79 diváka v roku 2022 na 25,01, ale aj tak je štvrtá najnižšia od roku 1993. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 6,83 %) na 6,90 eur, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti.

Najvyššie vstupné v roku 2023 bolo na projekciu koncertu Metallica M72 World Tour Live from TX #1(USA, 2023, r. Gene McAuliffe) v CINEMAX Bory Mall (21,9 eur) a v sieti Cinema City dokonca 25 eur. A rovnako na Metallica M72 World Tour Live from TX #2 (USA, 2023, r. Gene McAuliffe)

Slovenské kiná vlani uviedli 870 filmov (861 v roku 2022, 648 v roku 2021), z toho 312 premiér (291 v roku 2022) z ponuky 18 distribučných spoločností. Tento nárast v posledných dvoch rokoch bol spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti, ktoré mali práva na premietanie v Česku aj na Slovensku – napr. Aerofilms a Pannonia Entertainment CZ.

Divácky najúspešnejším titulom roku 2023 sa stal film Barbie (USA, r. Greta Gerwig), ktorý videlo 231 710 divákov. Druhá priečka patrila dráme Oppenheimer (USA, r. Christopher Nolan) s 208 790 divákmi a tretia domácemu titulu, čiernej komédii Invalid (r. Jonáš Karásek) s 208 164 divákmi. Do Top 10 sa dostala i ďalšia slovenská romantická komédia Nikdy nehovor nikdy (r. Branislav Mišík). So 147 328 divákmi obsadila ôsmu priečku. Najúspešnejším európskym titulom bola ukrajinská animovaná Mavka: Strážkyňa lesa (r. Oleh Malamuž, Olexandra Ruban) so 68 991 divákmi.

Najúspešnejším domácim dokumentom roku 2023 v slovenských kinách bol Veľký kaňon (r. Pavol Barabáš), ktorý videlo 4 484 divákov.

I v roku 2023 dominovali v slovenských kinách americké filmy. Prišlo na ne 67,07 % všetkých divákov. Podiel európskych filmov bez slovenských stúpol zo 17,50 % v roku 2022 na 19,92 % v roku 2023. Podiel domácich filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) však stúpol z 12,74 % v roku 2022 na 14,33 % v roku 2023.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 718 968 divákov (552 409 v roku 2022). Počet domácich premiér bol o 4 nižší než v roku 2022. 

V roku 2022 bol priemer na domáce predstavenie 22,16 diváka. V roku 2023 stúpla priemerná návštevnosť domáceho filmu na 31,04 diváka a pri majoritne slovenských premiérových tituloch dokonca na 34,39 diváka, čo je takmer o 10 divákov viac než bola priemerná návštevnosť na všetky filmy. Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie slovenského filmu mala Perinbaba a dva svety– 46,78 diváka.

Popri 45 dlhometrážnych filmoch sa v roku 2023 dostalo do kín ako predfilmy aj 5 krátkych slovenských titulov: hraný Zjavenie Jána (r. Andrej Kolenčík), dokumentárny Musíme prežiť: Fukušima! (r. Tomáš Krupa) a animované Peniaze a šťastie (r. Ana Nedjelković, Nikola Majdak), Krížom Krážom (r. Nina Rybárová, Tomáš Rybár) a Modrý maco (r. Marina Andree Škop). Dlhometrážne slovenské filmy distribuovalo v kinách celkovo 12 spoločností. Najaktívnejšia bola FILMTOPIA s 10 premiérami.

Najviac distribučných premiér mala spoločnosť Film Europe (57), za ňou sa umiestnili CinemArt SK (54) a Continental film (33). Tieto čísla sú však trochu skreslené, keďže distribučné spoločnosti medzi premiéry započítali i predstavenia filmov na festivaloch a prehliadkach, ktoré neboli zverejnené v pláne premiér Únie filmových distribútorov SR (ÚFD SR).

Z hľadiska počtu divákov bol podľa ÚFD SR najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou opäť CinemArt SK. Počet divákov na jeho filmoch, 2 420 847, tvorí až 48,25 % celkovej návštevnosti. V Top 10 mal až 8 filmov. Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 48,96 % z celkových tržieb v slovenských kinách. Druhé miesto podľa návštevnosti (17,22 %) i podľa hrubých tržieb (17,02 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film. V Top 10 mala vlani film Barbie. Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Bontonfilm (13,66 % divákov a 13,36 % hrubých tržieb), ktorý mal v Top 10 film Nikdy nehovor nikdy.

Výrazný medziročný nárast oproti roku 2022 dosiahla distribúcia slovenských filmov takmer vo všetkých sledovaných ukazovateľoch.

VIDEODISTRIBÚCIA

Podľa dát Digital Entertainment Group tržby z predaja DVD a blu-ray v roku 2023 klesli o 25 % a celkové tržby boli 1,6 miliardy dolárov. Naopak tržby z digitálnych predajov (streaming, požičovné a predaje digitálnych kópií) narástli takmer o 20 % na viac než 41 miliárd dolárov. Napriek tomu je u nás aj v zahraničí stále záujem o filmy a televízne seriály na fyzických nosičoch. A to najmä medzi zberateľmi a fanúšikmi. V súčasnosti má dominantné postavenie na trhu spoločnosť Magic Box Slovakia. I v roku 2023 sa spoločnosť orientovala najmä na komerčne úspešné filmy a reedície úspešných starších a dnes už vypredaných titulov. V roku 2023 vydal Magic Box Slovakia 310 filmov na DVD a 75 kolekcií DVD, 124 filmov na BD a 37 kolekcií BD, 48 titulov na UHD. Najpredávanejším DVD aj blu-ray titulom Magic Boxu bol Avatar: Cesta vody (USA, r. James Cameron) s 2 322, resp. 511 kusmi. Piatym najpredávanejším DVD bol domáci Invalid s 1 109 kusmi. Najpredávanejším UHD titulom bol so 146 kusmi Oppenheimer. 

Slovenské filmy na DVD

V roku 2023 bol najväčším vydavateľom domácej tvorby na DVD Magic Box Slovakia. Medzi jeho piatimi domácimi titulmi boli Il Boemo (CZ/IT/SK, 2022, r. Petr Václav), Indián (SK/CZ, 2022, r. Tomáš Svoboda), Slobodní (SK, 2022, r. Slavomír Zrebný), Websterovci vo filme (SK/CZ, 2022, r. Katarína Kerekesová) a Invalid (SK, 2023, r. Jonáš Karásek).

K2 Studio vydalo film Veľký kaňon (SK, 2023, r. Pavol Barabáš). V roku 2023 vyšli aj dve DVD s pesničkami a reláciami pre deti: Podhradská / Čanaky – Spievankovo 9: Angličanina 3 (SK, 2023) – 13. – 18. lekcia zábavného učenia angličtiny od najmenších dvojročných detí až po školákov prostredníctvom zábavných príbehov a veselých pesničiek a Strýko Baltazár – Dobrodružstvo v Afrike(SK, 2023) – rozprávkový príbeh plný veselých piesní, vtipných dialógov a zábavy.

Slovenské filmy na blu–ray

V roku 2023 sa počet slovenských filmov vydaných na domácich blu–ray nosičoch zvýšil na sedem nosičov. Päť z nich vydal Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako súčasť kolekcie šiestich blu-ray nosičov k 60. výročiu SFÚ. (V roku 2024 k nim pribudnú ešte Obrazy starého sveta (CS, 1972) Dušana Hanáka.) Boli to digitálne reštaurované filmy – vojnová dráma Petra Solana Boxer a smrť (CS, 1962), dlhometrážny režijný debut Juraja Jakubiska Kristove roky (CS, 1967), Organ (CS, 1964, r. Štefan Uher) – dramatický príbeh odohrávajúci sa v období vojnovej Slovenskej republiky, debut Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi (CS, 1961) a psychologická dráma Martina Hollého Prípad pre obhajcu (CS, 1964).

Zvyšné dva slovenské filmy na blu-ray vydala spoločnosť Magic Box Slovakia. Čiernu komédiu Jonáša Karáska Invalid (SK, 2023) a historickú hudobnú drámu o skladateľovi Josefovi Myslivečkovi Il Boemo(CZ/IT/SK, 2022, r. Petr Václav).

Blu-ray vydanie prelomového slovenského filmu Slnko v sieti (CS, 1962) režiséra Štefana Uhra, ktoré vydal SFÚ v roku 2022 pri príležitosti 60. výročia vzniku filmu, zvíťazilo na Il Cinema Ritrovato DVD Awards 2023 v talianskej Bologni v kategórii Najlepšie samostatné vydanie (Best Single Release). Ide o komplexné ocenenie za celé blu-ray vydanie vrátane filmu aj bonusového materiálu i za celkový dizajn. Súťaže sa mohli zúčastniť DVD a BD vydané medzi februárom 2022 a marcom 2023 s kritikmi uznávanými filmami vyrobenými pred rokom 1992.

Slovenské filmy na DVD a BD vydané v roku 2023 v zahraničí

DVD

Spoločnosť Fermata vydala box dvoch filmov Jiřího Havelku. Ten obsahuje tituly Vlastníci (CZ/SK, 2019) a Mimoriadna udalosť (Mimořádná událost, CZ, 2022). Česká televízia vydala rozprávku Krakonošovo tajomstvo (Krakonošovo tajemství, CZ/SK/DE, 2022, r. Peter Bebjak). Český Magic Box vydal Občiansky preukaz (Občanský průkaz, CZ/SK, 2010, r. Ondřej Trojan) a filmovú adaptáciu hry Petra Karvaša Polnočná omša, ktorú nakrútil v roku 1962 režisér Jiří Krejčík. Bolo to špeciálne vydanie filmu k 11. Noir Film Festivalu na hrade Český Šternberk.

Blu–ray

V renomovanom britskom vydavateľstve Second Run vyšiel na blu–ray digitálne reštaurovaný film Dialóg 20-40-60 (CS, 1968, r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski) ako súčasť box setu 3 BD obsahujúceho aj Skolimowského dlhometrážne filmy Walkover (PL, 1965), Bariéra (Bariera, PL, 1965) a 4 krátkometrážne filmy.

V roku 2023 bolo vydaných 19 DVD alebo BD s 19 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 13 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2022 bolo vydaných 28 DVD alebo BD s 38 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami, z toho 14 s dlhometrážnymi filmami pre kiná).

Slovenské filmy na VOD

Databáza LUMIERE VOD (http://lumierevod.obs.coe.int) uvádzala, že v roku 2023 v nich bolo dostupných 719 slovenských filmov a 68 TV sérií. Z hraných filmov mal najväčšie zastúpenie Šarlatán(CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland) – 85 katalógov v 20 krajinách a z TV seriálov Slovania(SK/UA, 2020, r. Peter Bebjak, Michal Blaško, Serhii Sanin, Oleg Stahursky) – 20 katalógov v 14 krajinách. Podľa jej údajov k najväčším poskytovateľom slovenských audiovizuálnych diel patrili Apple iTunes so 193 celovečernými filmami a 6 seriálmi, DAFilms so 165 celovečernými a krátkometrážnymi filmami, Voyo so 117 celovečernými filmami a 60 sériami, Netflix s 73 celovečernými filmami, HBO Max so 71 celovečernými filmami a Amazon Prime Video s 54 celovečernými filmami a dvoma krátkymi animovanými filmami. Až 10 slovenských filmov sa v roku 2023 dostalo do Top 10 najsledovanejších filmov týždňa na Netflixe. Tri z nich boli dokonca na prvej priečke – Nikdy nehovor nikdy (SK/CZ, 2023, r. Branislav Mišík), Villa Lucia (SK/CZ, 2023, r. Michal Kollár) a 2× Invalid (SK, 2023, r. Jonáš Karásek).

Podľa výskumu projektu JustWatch (www.justwatch.com) z analyzovaných dát vyplynulo, že najobľúbenejšou streamovacou službou na Slovensku za rok 2023 bol Netflix (28 %). Druhá priečka patrila Amazon Prime Video (22 %), tretia HBO Max (16 %), štvrtá VOYO (13 %) a piata Disney + (10 %).

V zlatých časoch videokaziet (1990 – 1992) bolo na Slovensku v prevádzke takmer 1 500 videopožičovní. V dnešnej ére streamovacích služieb a pirátskeho sťahovania filmov bola v posledných rokoch v prevádzke už len jedna – Oscar na Šancovej ulici v Bratislave. A tá ukončila svoju činnosť.

KINÁ

Rok 2023 bol prvým od roku 2019 bez akýchkoľvek epidemiologických opatrení. Potešiteľné je, že podľa našich informácií ani jedno kino v dôsledku pandémie neukončilo svoju prevádzku. 

V roku 2022 bolo v prevádzke 176 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 295 plátnami (v roku 2022 to bolo 158 kín s 271 plátnami). Z toho bolo 96 jednosálových kín s 25 920 sedadlami, 23 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s 90 sálami a 13 775 sedadlami a 5 multiplexov (kiná s 8 až 24 sálami) s 56 kinosálami a 8 551 sedadlami, 35 letných kín s 28 017 sedadlami, 11alternatívnych priestorov s 12 sálami a 570 sedadlami, 4 putovné kiná a 2 autokiná s miestami pre 145 áut. V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 468 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík. Podobne ako v roku 2022 ani v roku 2023 nebolo na Slovensku otvorené nové viacsálové kino. 21. 9. 2023 však bolo slávnostné otvorenie megaplexu Cinema City Eurovea. Je to však metodologicky nesprávne označenie, pretože ako megaplex sa označuje kino s 25 a viac kinosálami. V pôvodnom Cinema City Eurovea pribudlo 8 kinosál a zlepšilo sa technologické vybavenie (5x 3D, 1x Dolby Atmos, 8x laserový projektor). Novinkou je tiež Cinema City VIP zóna. VIP so sebou prináša 4 luxusné sály s plne polohovateľnými sedačkami. V cene VIP vstupenky si môžu diváci dopriať nielen pohodlie, dostatok súkromia, skvelý filmový zážitok, ale aj neobmedzenú konzumáciu teplého a studeného bufetu, popcornu, nachos a nealkoholických nápojov.

Prevádzka štvorsálového Kina Lumière v Bratislave bola po mimoriadnej udalosti, požiari s veľmi devastačnými následkami, ktorý vypukol 20. 9. 2022 v priestoroch digitalizačného pracoviska SFÚ v objekte na Špitálskej ul. č. 4 v Bratislave, kde sa nachádza aj Kino Lumière, zastavená. Po sanácii priestorov a následnej plánovanej renovácii bolo Kino Lumière otvorené až 6. 2. 2024. V roku 2023 premietalo v náhradných priestoroch – od 19. 1. v kine Klap v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, od 21. 3. v Slovenskej národnej galérii a od 29. 6 v Letnom kine Lumière pod Palmou v bratislavskej Novej Cvernovke. 9. 2. 2023 bolo otvorené zdigitalizované a zmodernizované kino Lúky v Bratislave so 196 sedadlami. V rokoch 2021 – 2022 prešlo Dominikánske kultúrne centrum (DKC) Veritas v Košiciach zásadnou rekonštrukciou. Multifunkčná sála bola vybavená výsuvným stupňovitým hľadiskom pre 216 divákov. Divadelné predstavenia a koncerty sa po znovuotvorení začali usporadúvať v januári 2023, prvé filmové projekcie boli až počas MFF Art Film Fest v júni 2023. Pravidelne kino premietalo od 29. 10. 2023, keď v ňom pracovníci Občianskeho združenia Cinefil, ktoré prevádzkuje košické kino Úsmev, začali programovať umelecké kino Bergman. Od 1. 5. 2024 sa pre zjednodušenie prestane používať názov kino Bergman a bude sa používať označenie DKC Veritas. 11. 10. 2023 bolo otvorené zrekonštruované kino Dukla vo Svidníku. Po prestávke v rokoch 2021 a 2022 obnovilo 18. 10. 2023 premietania kino Turiec v Turčianskych Tepliciach, ktoré sa presťahovalo do zrekonštruovanej sály kultúrneho domu. 17. 11. 2023 bolo znovu otvorené kino TAJMS Cinema v Bánovciach nad Bebravou, ktoré bolo zatvorené od 1. 7. 2019. Komerčné projekcie sa po dvoch rokoch obnovili aj v kine Zora v Smoleniciach.

Zvuk a projektory

V posledných rokoch sú 2K a 4K projektory s xenónovými lampami nahrádzané laserovými. Laserové projektory sú rádovo drahšie, no majú nižšie prevádzkové náklady a výrazne nižšiu spotrebu energie. Laserové projektory navyše majú vyššiu svietivosť. Ak sa nezačnú presadzovať obrovské obrazovky namiesto plátien, možno teda lasery považovať za budúcnosť projekčnej technológie.

Najstarším laserovým projektorom na Slovensku je RGB laserový retrofit pôvodného projektora Barco 2K v kine Nova v Seredi, ktorý bol nainštalovaný v novembri 2019. Od mája 2020 je k dispozícii projektor Christie CP2315-RGB v kine Záhoran v Malackách a od augusta 2020 projektor Christie 2309 v kine Tatra vo Vrábľoch. Ku koncu roku 2023 boli laserové projektory už v 32 kinosálach, z toho v 10 jednosálových kinách. Návštevníci 13 kinosál v 12 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos.

Deväť kín na Slovensku má prémiové veľké formáty – premium large formats (PLF). PLF nemajú ustálenú definíciu, ide o divácky atraktívnejšie kinosály (kombinácia zvuku Dolby Atmos, 4K projektoru a komfortných sedadiel). Ultra-X nájdete v kinách siete CINEMAX v Bory Mall v Bratislave, Novum v Prešove, Košiciach, Nitre, Poprade, Trenčíne, Aréne v Trnave a v Žiline. Sieť Cinema City ponúka v Auparku Supercreen.

K 31. 12. 2023 bolo na Slovensku v prevádzke 95 kín s 219 kinosálami a 6 letných kín digitalizovaných technológiou D–cinema (209 digitalizovaných kinosál v 92 kinách a 6 letných kín v roku 2022). V 107 digitalizovaných kinosálach – z toho 39 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

K 31. 12. 2023 bolo z 207 letných kín v prevádzke 35 letných kín (31 v roku 2022), ktoré vyberali vstupné. Okrem 6 letných kín digitalizovaných technológiou D–cinema (Banská Bystrica, Galanta, Košice, Martin, Nové Zámky, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 4 letných kinách. V mestách Krupina, Pezinok, Podhájska a Senec si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina. Takže až 28,57 % letných kín premietalo technológiou D–cinema.

Podiel letných kín na celkovej návštevnosti bol 2,27 % a priemerná návštevnosť na predstavenie 84,55 divákov a priemerné vstupné 3,40 eur. Najnavštevovanejším letným kinom v roku 2023 bol amfiteáter v Košiciach.

Z letných kín pravidelne premieta z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky a už 8 rokov usporadúvajú Festival panoramatických filmov.

V roku 2023 boli v prevádzke aj autokiná Orava v Námestove (kapacita 65 áut) a autokino v Ružomberku (kapacita 80 áut) a tiež 4 komerčné putovné kiná – letné kino Gamon, Putovné kino pri Autokine Orava, Túlavé kino Zálesie a Letné kino Úsvit so sídlom v Betliari. V prevádzke bolo aj niekoľko desiatok ďalších jednosálových kín a alternatívnych priestorov.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (3 160 kinosál v 38 krajinách a 786 mestách) bolo na Slovensku k 31. 12. 2023 31 kín v 19 mestách (26 kín v 18 mestách v roku 2022). 

FILMOVÉ KLUBY

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK), k 31. 12. 2023 pôsobilo na Slovensku celkom 51 filmových klubov s 1 262 členmi (v roku 2022 to bolo 50 filmových klubov s 1 525 členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín.

V programoch kín sa objavilo až 131 filmov z katalógu ASFK. A zväčšil (na 41 titulov – v roku 2022 to bolo 17) sa počet titulov na online platforme VOD (Vimeo ASFK). V roku 2023 prišlo na predstavenia klubových filmov vo všetkých kinách na Slovensku (nielen v FK) 54 276 divákov, čo znamená medziročný nárast o 8,39 %. Klubové tituly sa v roku 2023 podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 1,08 % (1,00 % v roku 2022). 

Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 3,73 eur (2,79 eur v roku 2022). 

ASFK uviedla v roku 2023 do kín 31 noviniek, z toho 6 obnovených premiér. A tri krátkometrážne animované filmy ako predfilmy. Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2023 sa stala Veľryba(The Whale, US, 2022, r. Darren Aronofsky) so 6 166 divákmi.

DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

Rok 2023 bol už bez obmedzení súvisiacich s pandémiou. Odrazilo sa to na zvýšenom počte podujatí a ich presune z online priestoru do kín. V dňoch 15. – 19. 3. 2023 sa v Bratislave konal jubilejný 30. Medzinárodný filmový festival FEBIOFEST Bratislava (www.febiofest.sk). Súčasťou festivalu boli už po ôsmy raz aj Bratislava Industry Days.

V dňoch 16. – 23. júna 2023 sa v Košiciach konal 29. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest (https://artfilmfest.sk), ktorý sa v roku 2022 neuskutočnil pre nedostatok finančných prostriedkov.

16. Medzinárodný festival animácie Fest Anča (www.festanca.sk) sa konal v termíne od 29. 6. do 2. 7. v Žiline. V roku 2023 sa stal prvým filmovým festivalom na Slovensku s prestížnym štatútom Academy Awards® Qualifying Festival. V dňoch 12. – 17. 9. 2023 sa v Piešťanoch konal 18. MFF Cinematik (www.cinematik.sk).

Miro Ulman (Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2023, vydavateľ: Creative Europe Desk Slovensko – Slovenský filmový ústav)

Text bol krátený a redakčne upravený, nekrátenú verziu nájdete na www.cedslovakia.eu.