Aleš Fuchs

(11. 5. 1932 – 12.  4. 2024 )

„Při narození jsem sám, ve smrti jsem sám a mezi tím samé pentle…“ mal napísané na smútočnom oznámení vlastného autorstva z divadelnej hry Příběhy z Dekameronu. A práve tie pentle sa rátajú. V prípade Aleša Fuchsa boli bohato rozkošatené, rôznofarebné a nesmierne inšpirujúce, česko – slovenské a opačne. Bol divadelný a filmový publicista, spisovateľ, scenárista, dramatik a knižný nakladateľ. Každú z týchto oblastí naplnil vrchovato obsahom. Mal ľahké pero, nadhľad a zmysel pre pomenovanie podstatných zmysluplných javov. Svoje vykročenie za dramatickou oblasťou začal v Bratislave, kde na Vysokej škole múzických umení vyštudoval divadelnú vedu a získal doktorát. V Bratislave patril k zakladateľom legendárneho časopisu Film a divadlo (1957), podobne, o niekoľko rokov neskôr v Prahe, zakladal týždenník Zítřek (1968), ktorý bol o rok zakázaný. Dlhé obdobie písal pod rôznymi pseudonymami. Prispieval do množstva novín a časopisov v Česku i na Slovensku. Boli to najmä Divadelní noviny, neskôr Divadelní a filmové noviny a tiež Film a divadlo. Pôsobil v redakcii podnetného periodika Scéna a v rokoch 1987 – 1990 bol šéfredaktorom mimoriadneho štvrťročníku Dramatické umění. Ten je doposiaľ vyhľadávaným zdrojom pre mnohé inšpiratívne štúdie, eseje, profily. 

Asi prvú monografiu Ladislava Chudíka vôbec,vydal v roku 1965. V 2008 už vo svojom nakladateľstve Faun publikoval  knihu rozhovorov Důvěrnosti Božidary Turzonovové. Mimoriadnu odozvu mali knižné rozhovory s manželkou Huga Haasa Dlouhá svatební cesta (2011). Širokospektrálnosť, činorodosť a zmysel pre nachádzanie zaujímavých tém ho privádzali aj do iných vôd ako vôd dramatického umenia. Spolu s novinárkou Halinou Břeňovou pripravil biografiu československého diplomata, slovenského rodáka z Brezovej pod Bradlom Dr. Jána Papánka (1896-1991) pod názvom Aby se nezapomnělo (1994). V roku 2001 bol editorom a spoluatorom prvej knihy o dejinách pražskej židovskej lóže Bʻnai B ʻrith Renaissance. Za súbor fejtónov Snad o něčem, snad o všem (1984) obdržal významnú literárnu Cenu nakladateľstva Melantrich. Listy přes oceán (2006) obsahujú texty o politickom a spoločenskom vývoji v Československu, ktoré v rokoch 1991-1996 písal ako spolupracovník newyorského Československého týdeníka. Ak k tomu pripojíme autorstvo niekoľkých divadelných hier a filmových scenárov, máme plnokrvný obraz nezameniteľnej tvorivej osobnosti, ktorá napriek nie vždy dobrým podmienkam na tvorbu, svojim talentom, cieľavedomosťou a pracovitosťou spoluvytvárala mozaiku dramatickej, a nielen dramatickej, kultúry v Čechách i na Slovensku. Česť jeho pamiatke.      

Ladislav Volko, sociológ a publicista