Ozdravovanie verejných financií sa citeľne dotkne RTVS. V konsolidačnom balíčku opatrení, ktorý parlament schválil 19. 12., je aj zníženie výšky príspevku zo štátneho rozpočtu pre RTVS. Príspevok súvisí so zmenou financovania RTVS a zrušením koncesionárskych poplatkov. Pôvodne mal telerozhlas dostávať príspevok z rozpočtu vo výške najmenej 0,17 % hrubého domáceho produktu, vládna koalícia ho znížila na úroveň najmenej 0,12 % HDP. RTVS pôvodne počítala s príspevkom vo výške zhruba 180 miliónov eur, po novom dostane o približne 55 miliónov eur menej. „Výška príspevku vychádza podľa vlády zo skutočných výdavkov predchádzajúcich období. Poslanci schválili aj návrh na prípadné dofinancovanie RTVS v prípade, že by bola objektívne ohrozená finančná a vnútorná stabilita telerozhlasu. Umožniť by sa to malo v súlade so zmenou rozpočtu a výdavkových limitov,“ informovala RTVS. „Na 0,17 % máme už postavený celý rozpočet na budúci rok. Už sú pripravené zmluvné záväzky. Všetko je pripravené tak, aby sme vedeli budúci rok splniť to, čo sme sľubovali. Bude to rozvojový program, chceme dobehnúť technologický dlh, ktorý nie je malý,“ priblížil pre RTVS Machaj, podľa ktorého predstavuje zníženie príspevku reálne riziko pre všetky štyri televízne programové služby – Jednotku, Dvojku, Šport aj spravodajskú :24.

mak

Prehliadka súčasných severských filmov Scandi, ktorú organizuje distribučná spoločnosť Film Europe, sa tento rok uskutoční 24. – 31. 1. Aj jubilejný 10. ročník by podľa organizátorov mal obsahovať žánrovo i tematicky pestrý výber filmov z Dánska, Švédska, Fínska, Nórska i Islandu. Medzi desať slovenských premiér bude patriť historická životopisná dráma Bastard (r. Nikolaj Arcel) v hlavnej úlohe s obľúbeným Madsom Mikkelsenom, meditatívny dokument Piesne zeme (r. Margreth Olin), v ktorom sa režisérka vydáva na cestu prírodnými scenériami so svojimi rodičmi, psychologický triler Birthday Girl (r. Michael Noer), islandská čierna komédia Na ceste s mamou (r. Hilmar Oddsson), absurdná komédia z prostredia umeleckej školy Galéria Boha (r. Filip Aladdin, Ossian Melin, Kolektiv KonstAB), komédia komédií obľúbeného švédskeho režiséra Lukasa Moodyssona Spoločne 99, historická dráma Bozk (r. Bille August), akčný triler Darkland: Návrat (r. Fenar Ahmad), komédia Raz to bude všetko tvoje (r. Andreas Öhman) a romantická dráma Štyria malí dospelí (r. Selma Vilhunen). V programe Scandi 2024 premietnu v obnovenej slovenskej premiére film Muž menom Ove (r. Hannes Holm) ako aj dva filmy známeho švédskeho režiséra a spisovateľa Boa Widerberga – akčnú kriminálku Muž na streche a tragickú romantickú drámu Elvíra Madiganová o vzťahu na úteku medzi mladou cirkusovou povrazolezkyňou a ženatým poručíkom. 

bar

Na medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame, ktorý sa uskutoční 25. 1. – 4. 2. sa v nesúťažných sekciách predstavia aj slovenské koprodukčné filmy Vysvetlenie na všetko (r. Gábor Reisz) – v ktorom neúspešná maturitná skúška spustí spolitizovaný bulvárny škandál, animovaný bábkový film pre deti režiséra Martina Smatanu Šarkan a animovaný film Volám sa Edgar a mám kravu Filipa Diviaka, o Edgarovi, ktorý zachráni malé teľa z bitúnku a prinesie ho do svojho panelákového bytu. Kým Šarkan sa slovenskému publiku predstavil už v roku 2019, Volám sa Edgar a mám kravu príde do kín 11. 1. 2024 ako predfilm k snímke Jessicy Hausner Club zero (ASFK) a Vysvetlenie na všetko, ktorý získal na festivale v Benátkach hlavnú cenu sekcie Orizzonti, by mal prísť do slovenských kín na jar 2024. 

bar

Best of DAFilms.sk, ohliadnutie sa za uplynulým filmovým rokom 2023, vo výbere najsledovanejších hraných, dokumentárnych a animovaných titulov na platforme DAFilms.sk je predĺžené do 7. 1. Prvý januárový týždeň (1. – 7. 1.) bude zároveň dostupný výber študentských filmov z Vysokej školy múzických umení, v ktorom sa nachádzajú snímky Si aj to, čo si nepamätáš (r. Dorota Vlnová), Memoria (r. Peter Podolský), Nech žije smrť (r. Robert Mihály), Ospalky (r. Kateřina Hroníková), Sami(r. Ondrej Hraška), Lucia (r. Mikuláš Krišpín Iždinský), Pianissimo (r. Rebeka Sabolová), Otváram dvere /a neviem čo sa s nimi deje / pomaly vŕzgajú / oči sa dívajú. (r. Kristián Grupač), Chlieb náš každodenný (r. Alica Bednáriková), Neďaleko horí (r. Boris Dubik, Robert Mihály). Od 15. do 31. 1. bude na platforme DAFilms.sk k dispozícii kolekcia krátkych dokumentárnych filmov amatérskych tvorcov, ktorá vznikla v rámci projektu My Street Films SK 2023. Počas neho účastníci rozvíjali a realizovali svoje námety pod lektorským vedením výrazných osobností domácej dokumentaristiky.

bar

FAMU Films je prvou školskou VOD platformou v Európe. Na www.famufilms.cz ponúka takmer 600 študentských filmov legiend česko-slovenskej kinematografie i nastupujúcej generácie. Famu je 5. najstaršia filmová škola na svete a VOD platformu si „nadelila“ k 75. výročiu svojho vzniku. V ponuke tak záujemcovia nájdu aj raritné filmy už z roku 1949. Záujemcovia si na platforme môžu pozrieť práce tvorcov ako Věra Chytilová, Miloš Forman, Jiří Menzel, Karel Kachyňa, Jan Svěrák, Jan Hřebejk, Bohdan Sláma, ale aj snímky zahraničných režisérov, ktorí študovali na FAMU, ako Agnieszka Holland či Emir Kusturica. Nechýbajú ani slovenskí filmári ako Juraj Jakubisko, Elo Havetta, Dušan Hanák či Štefan Uher. „Ponuka filmov zahŕňa nielen celé spektrum filmov od hranej tvorby, cez dokumentárnu, animovanú a experimentálnu, ale rovnako aj celú škálu profesií naprieč všetkými katedrami. Návštevníci platformy tak majú možnosť vidieť nielen filmy absolventov a študentov réžie, ale aj scenáristiky, kamery, strihovej skladby, produkcie a ďalších odborov. Väčšina filmov je diváckej i odbornej verejnosti predstavená vôbec po prvýkrát,“ uviedla za platformu Mariana Jaremková. „Okrem filmov VOD platforma FAMU Films ponúka aj doplnkový obsah, ktorý je nemenej atraktívny, ako sú medailóny tvorcov o podstate jednotlivých cvičení, procese výuky a tvorby na FAMU, či prednášky legendy dokumentárneho filmu Karla Vachka,“ dodala. Na FAMU Films možno vidieť aj ďalšie filmy slovenských tvorcov ako Tereza Nvotová, Viera Čákanyová, Matúš Vizár, Martin Smatana, Aramisova a ďalší. 

red

V januári majú uzávierky 3 výzvy programu Kreatívna Európa, podprogramu MEDIA. Výzva Trhy (Markets and Networking) má uzávierku 18. 1. Je určená na projekty jednotlivých trhov a sietí trhov pre európskych odborníkov v audiovizuálnom priemysle, žiadateľom môže byť európska spoločnosť alebo konzorcium viacerých spoločností, limit pre podporu je 70 % celkového rozpočtu. Výzva Vývoj videohier a imerzných diel (Video Games and Immersive Content) má uzávierku 24. 1. Je určená na podporu vývoja naratívnych (in-game storytelling) videohier a diel s interaktívnym naratívnym a imerzným obsahom. Žiadateľ musí preukázať, že vyvinul alebo vyrobil aspoň jednu videohru alebo dielo s imerzným obsahom, ktoré bolo komerčne distribuované v období rokov 2021 – 2023. Produkčná fáza projektu sa môže začať najskôr 10 mesiacov po dátume uzávierky. Podpora je vo výške maximálne 60 % rozpočtu a limit podpory je 200 000 eur. Výzva Inovatívne nástroje a obchodné modely (Innovative Tools and Business Models) má uzávierku 25. 1. Je určená na podporu nových nástrojov na medzinárodnú distribúciu, obchodných nástrojov na zlepšenie fungovania audiovizuálneho trhu (automatizované systémy na management práv, technológie na zber a analýzu údajov, obchodné modely na zlepšenie synergií medzi distribučnými platformami), nové obchodné modely produkcie, financovania alebo propagácie prostredníctvom nových technológií (AI, big data, blockchain) a inovatívne nástroje zlepšujúce proces ekologizácie audiovizuálneho priemyslu. Podpora je maximálne 70 % celkového rozpočtu.

vs

Súdna a vzťahová dráma Anatómia pádu francúzskej režisérky Justine Triet sa na udeľovaní 36. Európskych filmových cien 9. 12. stala najlepším európskym filmom roka. Na ceny premenila aj zvyšné 4 nominácie v kategóriách réžia, scenár (Justine Triet, Arthur Harari) herečka (Sandra Hüller) a strih (Laurent Sénéchal). Najlepším európskym dokumentárnym filmom roka sú estónske Sestry z dymovej sauny (r. Anna Hints). Najlepším európskym hercom roka sa stal Mads Mikelsen za v dánskej koprodukčnej historickej dráme Bastard režiséra Nikolaja Arcela, ktorú ocenili aj za kameru (Rasmus Videbæk) a kostýmy (Kicki Ilander). Drámu o prežití Snežné bratstvo (r. J. A. Bayona) ocenili v kategóriách masky (Ana López-Puigcerver, Belén López-Puigcerver, David Martí, Montse Ribé) a vizuálne efekty (Félix Bergés, Laura Pedro). Markus Binder získal cenu za najlepšiu hudbu k filmu Jessicy Hausner Club Zero, za zvuk si cenu Európskej filmovej akadémie odniesli Johnnie Burn a Tarn Willers za film Jonathana Glazera Zóna záujmu. Najlepším animovaným filmom je španielsky Robot Dreams (r. Pablo Berger). V kategórii objav – Prix FIPRESCI zvíťazila britská dráma Ako mať sex (r. Molly Manning Walker), najlepším krátkym filmom roka je rakúsky Hardly Working (r. Susanna Flock, Robin Klengel, Leonhard Müllner, Michael Stumpf). Čestné ceny získali herečka Vanessa Redgrave, režisérka Isabel Coixet a režisér Béla Tarr. 

mak

LITA, autorská spoločnosť každoročne vypláca autorom z oblasti literatúry, audiovízie, divadla a výtvarného umenia odmeny za takzvané druhotné použitia diel, akými sú napríklad vypožičiavanie kníh, v knižniciach, sledovanie filmov a seriálov cez káblovú televíziu, kopírovanie materiálov pre osobnú potrebu a. i. Autori majú totiž podľa autorského zákona nárok na kompenzáciu za každé takéto použitie diel, ktoré LITA ako organizácia kolektívnej správy práv sleduje. Aby LITA dokázala peniaze autorom vyplatiť, potrebuje ich súčinnosť – nahlásenie kontaktných a platobných údajov a informácií o ich dielach. Nahlasovanie diel do LITA je bezplatné. Stačí sa zaregistrovať na webstránke moja.lita.ska nahrať do svojho používateľského konta informácie o dielach. Na peniaze z LITA majú nárok aj autori, ktorým už objednávateľ/používateľ vyplatil licenčnú odmenu a takisto autori, ktorí nie sú členom LITA. Vlani bola uzávierka registrácie diel koncom februára, diela za rok 2023 však treba registrovať o mesiac skôr – do konca januára 2024. LITA po uzávierke nahlášok prepočíta výšku odmien, na ktoré majú autori nárok, a do 30. septembra ich vyplatí na účet. Tak ako diela za rok 2023, aj diela za rok 2024 môžu autori nahlasovať aj priebežne počas celého roka a nemusia čakať na začiatok budúceho roka.

red

„Janovicove originálne miniatúry iskria ako diamant. Nie vďaka chladnokrvnej virtuozite; svetlo sa tu láme cez cudne utajenú slzu,“ napísal Kornel Földvári na záložke knihy Nikoho nezabije. Vo štvrtok 14. 12. zomrel vo veku 86 rokov známy slovenský aforista, spisovateľ, textár piesní, ale aj scenárista Tomáš Janovic. Narodil sa v roku 1937 v Bratislave, kde študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po ukončení štúdia, až do roku 1990, pôsobil v redakcii satirického časopisu Roháč. V roku 1959 debutoval na poli poézie zbierkou básní Život je biely holub. V 60. rokoch mu vyšli 3 knihy pre dospelých – zbierky aforizmov epigramov a próz Epigramatika (1962), Podpisy analfabetov (1965) a Posledná večera (1969). V tvorbe pre deti, ktorá bola výraznou líniou jeho autorského života, debutoval v roku 1963 dielom Malá samoobsluha. V 70. rokoch sa venoval najmä knihám pre deti a mládež, v tomto období vydal zbierku veršovaných miniatúr Zakopol som o kalamár (1973), leporelo Zvieratká na dvore (1975), ako aj knihu rozprávok Drevený tato (1979). Okrem literárnej tvorby sa venoval aj písaniu scenárov pre televízne programy ako napríklad pre hudobno-zábavný film Snehuliaci(1985), pásmo Biely mlynček (1973) či Drevený program (1978). S generačne spriaznenými umelcami a priateľmi Milanom Lasicom a Júliusom Satinským spolupracoval na textoch piesní z legendárneho albumu Bolo nás jedenásť, ako aj na textoch k ich divadelnej hre Soirée (1968). Ako herec sa objavil vo filme Agáva (2016).

bar