Inakosť v (rómskej) inakosti podľa Jara Vojteka

Najnovšia snímka dokumentaristu Jara Vojteka s názvom Tretí koniec palice si vlani z festivalu v Jihlave odniesla cenu za najlepší film z krajín V4, „za bohato rozkreslenú mozaiku života v niekoľkých slovenských rómskych osadách, zameranú na každodenný boj o finančný, fyzický a psychický komfort“. Tretí koniec palice prichádza 18. 1. do slovenských kín.

Dokument sleduje osudy Rómov, ktorí sa stali minoritou v minorite pre svoje fyzické znevýhodnenia či rodovú identitu. Kým kvír Rómovia a Rómky hľadajú svoj životný priestor a snívajú o práci v zahraničí, otec piatich detí, ktorý má amputovanú nohu, túži po invalidnom vozíku a na inom mieste žena obetuje svoj život za zdravie svojho milovaného vnuka. Tretí koniec palice sa skladá zo štyroch príbehov – poviedok zo slovenských rómskych osád a jeho ambíciou je, podľa slov tvorcov, prelomiť predsudky medzi rómskou komunitou a bielou majoritou. „Do projektu (sme) vstúpili v procese prípravy, kde už boli dané základné kontúry. Povedali sme si, že budeme hľadať inakosť v inakosti. V tomto zohral veľkú úlohu producent Juraj Baláž. On hľadal príbehy, ktoré by vedeli osloviť. Nuž a tretí koniec palice… Palica má predsa konce dva. My sme však hľadali príbehy ľudí, ktorí nezapadajú ani do majority, ale nenachádzajú šťastné umiestnenie ani v minorite. Nielenže ich majorita neakceptuje, ale neprijíma ich ani minorita, ich vlastná komunita, národnosť, vytláčajú ich niekde mimo, na úplný okraj,“ povedal producent Tomáš Slebodník v rozhovore pre Pravdu.

„Čo kvír ľudia v osadách?,“ premýšľal raz režisér Jaroslav Vojtek a z tohto zamyslenia vznikla jedna línia filmu Tretí koniec palice, ktorá sleduje trojicu transrodových žien – Rómok. Ďalší protagonista, Jaroslav Horváth, žije bez elektriny v segregovanej osade Zabijanec v obci Rudňany, pár kilometrov od Spišskej Novej Vsi. Ako 10-ročný prišiel o nohu, viac ako 35 rokov nesie svoj život na starých drevených barlách, túži po invalidnom vozíku. Jarmila Horváthová svojmu vnukovi Marošovi, ktorý má vrodené vývojové ochorenie, našla lekársku pomoc až v Prahe. V poviedke Modlitba je hlavným protagonistom Emil Polhoš, bývalý alkoholik, ktorý hovorí, že Boh ho zmenil a ukázal mu cestu. Je konfrontovaný so životom svojho 20-ročného syna, ktorý, podobne ako Polhoš vo svojej mladosti, nepracuje, zanedbáva rodinu a všetky peniaze míňa na alkohol. „Chce svojho syna vytiahnuť z alkoholizmu – v minulosti by to tak nebolo, išiel by s ním do krčmy a robili by vandalstvo. Znova začínajú nad sebou premýšľať a chcú sa dať dokopy finančne, mentálne aj duchovne,“ hovorí Vojtek o zmene, akú si podľa vlastných slov všíma u Rómov a Rómok, s ktorými spolupracuje pri svojich filmoch, keďže sa témam vylúčenia a špecificky protagonistom a protagonistkám rómskeho pôvodu vo svojej tvorbe venuje dlhodobo. 

„Téma inakosti sa objavuje skoro v každom mojom filme. Tentokrát však je omnoho zaujímavejšia. Inakosť v inakosti,“ píše Vojtek v explikácii projektu. „V prostredí rómskej osady Richňava sme ako filmári nadviazali vzťahy z predošlého nakrúcania filmu Deti. Takže sa spoliehame aj na dôveru, ktorú máme s miestnou komunitou vybudovanú, aby sme sa dostali čo najintímnejšie k životom našich protagonistov.“ Vojtek si je vedomý exotizácie, s akou sú často vo filmoch Rómovia zobrazovaní. Vo filme Tretí koniec palice si zvolil observačnú metódu a staval na budovaní vzťahov so svojimi protagonistkami a protagonistami. „Tí Rómovia majú nejaký dvadsiaty piaty zmysel, keď sa na vás pozrú... vycítili, keď som tam išiel prvýkrát, druhýkrát, že sa zaujímam o ich denný život a nejde to do správ na Markíze. A potom akoby sa začali spolupodieľať na tom filme – že takto sa nám žije. (...) Sami sa otvorili, keď videli, že to nie je ten typ pohľadu, že večer prídeme, natočíme 2 hodiny a odídeme,“povedal Vojtek v rozhovore s Marianou Jaremkovou pre Rádio Devín. „(Chceme) zobudiť kompetentných a poukázať na svet ľudí z mäsa a kostí, s ich dennodennými starosťami a radosťami, že aj v roku 2023, pár kilometrov od mesta Spišská Nová Ves je stredovek, kde žije viac ako 2000 ľudí už 3 roky bez elektriny, s 1 studňou pitnej vody, o chatrčiach a špine nehovoriac. Chceme veriť, že po zhliadnutí filmu to nenechá ľahostajných ani posledných citových mrzákov a napomôže nám všetkým zamyslieť sa aspoň na chvíľu nad našimi životnými potrebami,“ napísali autori projektu v žiadosti na Audiovizuálny fond.

Na scenári k filmu Tretí koniec palice pracoval opäť Marek Leščák, s ktorým Vojtek na svojich filmoch spolupracuje pravidelne. Kameramanom bol Ivo Miko, strih mal na starosti Radoslav Dubravský a zvuk Michal Džadoň a Martin Dzurňák. Producentami filmu sú Tomáš Slebodník a Juraj Baláž (občianske združenie 500oz), koprodukčne sa na filme podieľala RTVS a česká spoločnosť Dorian Film. 

Tretí koniec palice (r. Jaroslav Vojtek, Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU 135 000 eur bez DPH (Podpora z Audiovizuálneho fondu 36 000 eur, Dotácia KULTMINOR  36 660 eur, vklad RTVS 24 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, MP4 

Barbora Nemčeková
foto: ASFK

Aristokratka sa vracia do kín

Film Posledná aristokratka, ktorý vznikol podľa úspešnej humoristickej knihy kastelána Evžena Bočeka, videlo v Česku viac ako pol milióna divákov. Teraz do kín vstupuje jeho voľné pokračovanie.

Tvorcovia Aristokratky vo vare sľubujú nielen humor, ale aj poriadne tornádo, ktoré prevráti život na zámku naruby.

Diváci sa po rokoch znovu ocitnú v rodovom sídle aristokratickej rodiny Kostkovcov. Stret moderných aristokratov s českou mentalitou prináša humorné momenty, no ukazuje aj to, aké náročné je udržať chod a prevádzku honosného sídla. „Na filmy mám jedinú požiadavku – aby boli vtipné. Žiadne depresie, žiadne riešenia, žiadne vzťahovky, len nech je to vtipné,“ vyjadril sa autor predlohy Evžen Boček. Aj vo filmovom pokračovaní pretrváva kliatba, ktorá kontese Márii predpovedá, že sa nedožije viac ako dvadsať rokov, jej otec Frank sa zase borí s „kliatbou“ nedostatku peňazí a do toho všetkého do zámockého života vpáli svojrázna dcéra rodinného právnika. 

Réžie sa opäť ujal Jiří Vejdělek, ktorý si tentokrát k sebe prizval scenáristu Petra Zelenku. „Účelom je rozšíriť humor Aristokratky ešte o iné hodnoty, aby bol príbeh čo najvtipnejší. Chceme robiť odpichnutú komédiu plnú akcie,“ uviedol režisér. Po rokoch do hlavných úloh znovu vkĺzli herci Yvona Stolařová, Tatiana Dyková, Hynek Čermák, Eliška Balzerová, Martin Pechlát či Pavel Liška. Postavu temperamentnej Denisy, ktorá je medzi aristokratmi ako slon v porceláne, stvárnila Simona Lewandovská.

Filmový štáb sa počas mesačného nakrúcania presúval po zámkoch v Miloticiach, v Lemberku a v Rájci nad Svitavou. 

Aristokratka vo vare (r. Jiří Vejdělek, Česko/Slovensko, 2024)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 475 000 eur
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

Zuzana Sotáková
foto: Forum Film 

Kolektív čudákov utuží teambuilding

Pozrieť sa na firemné vzťahy s nadhľadom, podpichovať regionálne rozdiely či pranierovať stereotypy sa rozhodla nová komédia Jedeme na teambuilding, ktorá prichádza v januári do kín.

Ambiciózneho korporátneho zamestnanca (Jakub Prachař) preloží jeho narcistický šéf (Alexander Bárta) na najhoršie oddelenie – do call centra, kde musí vytvoriť zohranú partiu s bláznivou konšpirátorkou (Petra Polnišová), neurotickým nihilistom (Vojta Kotek), slušňáčkou (Anna Polívková) a ďalšími čudákmi. Len tak môže počas teambuildingového víkendu poraziť bývalých kolegov, zachrániť oddelenie pred zrušením a nájsť stratenú sebaúctu. „Chceme, aby sa ľudia bavili a smiali, preto sme tento film robili. Znie to jednoducho, ale v tomto žánri je to tá najťažšia disciplína. Pretože rozplakať, vyľakať alebo vydesiť diváka nie je zďaleka také ťažké, ako ho rozosmiať a udržať to po celý film,“ hovorí producent Juraj Brocko. Vo filme sa objaví množstvo známych českých a slovenských hercov (o. i. aj Richard Autner, Evelyn Kramerová, Róbert Jakab, Tomáš Mischura). Režírovala ich Zuzana Marianková, ktorá debutovala filmom Známi neznámi. Aj ten pracoval s kolektívnym hrdinom a takisto šlo o adaptáciu zahraničnej predlohy. „Vyrastali sme na československých komédiách zo 70. a 80. rokov, kde hrali spoločne českí a slovenskí herci, a vždy sme chceli také komédie nakrúcať. Hľadali sme námet, kde by sa to dalo prirodzene spojiť, aby vznikal prirodzený humor. Námet korporátnej nadnárodnej spoločnosti, ktorá ide na teambuilding, z pera rumunského scenáristku Alexa Coteta nás oslovil okamžite a rozhodli sme sa ho adaptovať na naše podmienky,“ približuje Brocko. Snímku produkoval s Petrou Polnišovou. Nakrúcalo sa mesiac na Slovensku, pričom herci a štáb ostávali spolu, aby sa medzi nimi podporila atmosféra teambuildingu a mohli vznikať „spontánne nápady a energia, ktoré pomôžu pretaviť scenár na dobrý film“. 

Jedeme na teambuilding (r. Zuzana Marianková, Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: Celkový rozpočet filmu: predbežne cca. 1 550 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu v programe 5 - ešte nevyúčtovaná)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

Zuzana Sotáková
foto: Itafilm