Minulosť, súčasnosť a budúcnosť časopisu Film.sk

Mesačník Film.sk v roku 2024 vstúpil do 25. roku svojej existencie. Akými premenami za takmer štvrťstoročie prešiel? Ako sa v ňom za ten čas zrkadlil stav slovenskej kinematografie, ale i filmovej kritiky a publicistiky? A predovšetkým – aká budúcnosť ho čaká, keď od leta prestane vychádzať v tlačenej podobe a bude dostupný len online na novej, modernej internetovej stránke?

Prvé kroky

Keď v roku 2000 vyšlo v náklade 500 kusov prvé číslo Film.sk, bol to 32-stranový čiernobiely, maloformátový bulletin. Druhé číslo vyšlo už v náklade 1000 kusov a s väčším rozsahom. A hoci obsahom i typom informačného servisu sa v prvých rokoch existencie od dnešného Film.sk výrazne líšil (v čase, keď internet nebol ani zďaleka všadeprítomný, prinášal napríklad aj mesačný program vybraných kín a filmových klubov), rubriky ako Téma, Rozhovor, Novinky či Recenzie tvorili už vtedy základnú kostru každého čísla. Jeho šéfredaktorkou a zároveň jedinou členkou redakcie bola vtedy Simona Nôtová, dnešná tlačová tajomníčka SFÚ. „Nápad založiť filmový časopis venovaný slovenskej kinematografii vznikol v čase, keď sa stal generálnym riaditeľom SFÚ Peter Dubecký. Jedným z jeho manažérskych rozhodnutí bolo začať vydávať programovú skladačku, ktorá by informovala o filmoch z archívu SFÚ, premietaných vo vtedajšej študijnej kinosále SFÚ v Charlie centre (dnes Kino Lumière). Vtedy sme si uvedomili, že by bolo dobré informovať nielen o filmoch z nášho archívu, ale aj o novovznikajúcich domácich filmoch, hoci ich vtedy nebolo veľa, o filmových podujatiach, filmovom školstve a o celom audiovizuálnom prostredí,“ vysvetľuje Nôtová. „V spoločnej debate s Petrom Dubeckým, ale aj s Mariánom Brázdom, ktorý bol už vtedy vedúcim edičného oddelenia SFÚ, sme dospeli k názoru, že začneme vydávať pravidelný mesačník v praktickom malom formáte, aký by mala programová skladačka kina. Pri jeho koncipovaní sme vychádzali z toho, že slovenská kinematografia, to nie sú len filmy, ale aj široké spektrum iných vecí. Slovenskú kinematografiu totiž netvorí len aktuálna filmová produkcia, ale aj mnoho ďalších profesií a činností, filmové publikácie a filmové vzdelávanie, filmová história a historiografia, filmové festivaly a podujatia. A ak aj v začiatkoch fungovania Film.sk nevznikalo veľa nových filmov, boli tu filmy, ktoré sa nakrútili už dávno a mohlo sa o nich písať v novom kontexte.“

 Súčasťou kinematografie sú aj kiná. V roku 2000 boli mnohé zastarané a, samozrejme, bez digitálnej techniky. Zároveň v roku 2000 vznikol prvý multiplex vo vtedajšom OC Polus a ponúkal publiku celkom nový zážitok. Kvalitu bratislavských kín v roku 2000 pre Film.sk hodnotili dvaja celkom mladí filmoví novinári, Daniel Bernát a Matúš Kvasnička. Obaja sa neskôr stali šéfredaktormi tohto časopisu. Do Film.sk však písali aj iní absolventi či študenti VŠMU, z ktorých sa medzitým stali renomovaní filmoví teoretici a teoretičky, novinári alebo filmoví profesionáli.  „Od roku 2001 tvorili redakciu dvaja ľudia – šéfredaktorka a tajomníčka redakcie, a okrem študentov doň prispievali aj iní externisti – filmoví tvorcovia a odborníci. Pravidelné rubriky by sa však neudržali bez textov, dát či štatistík od mnohých interných pracovníkov SFÚ. Za všetkých spomeniem aspoň Mira Ulmana, Štefana Vraštiaka či Ľubicu Orechovskú. Článkami prispievali aj tajomníčka redakcie Dáša Čiripová a neskôr Eva Michalková,“ hovorí Simona Nôtová. 

Oživenie kinematografie a premeny Film.sk

Keď sa v rokoch 2008 – 2009 rodil zákon o Audiovizuálnom fonde, Film.sk na ploche viacerých čísel priniesol anketu, v ktorej sa filmoví profesionáli postupne vyjadrovali k budúcej inštitúcii i legislatíve. Vznik Audiovizuálneho fondu v roku 2009 následne kinematografické prostredie obrodil a do veľkej miery zmenil. „Začalo vznikať viac filmov, k tvorbe sa vracali nielen skúsenejší filmári, ale pribúdala aj mladá generácia,“ spomína na tento obrat v audiovizuálnom prostredí prvá šéfredaktorka. „Kým v začiatkoch sme hľadali, čím jednotlivé rubriky naplniť, zrazu sme do toho malého bulletinového formátu nedokázali dostať všetko, čomu sme chceli venovať pozornosť. A tak v roku 2011 časopis zmenil svoj formát na A5 a predovšetkým narástol jeho rozsah.“

 Film.sk bol vo vnútri síce stále čiernobiely, ponúkal však čoraz pestrejší, nielen informačne nasýtený, ale aj názorovo bohatý obsah. Postupne vymizli informácie o programe kín, ktoré boli ľahko dostupné aj cez iné kanály, zato pribúdali informácie o množiacich sa filmových podujatiach na Slovensku a o úspechoch slovenského filmu v zahraničí. V roku 2012 sa v časopise prvýkrát objavilo komplexné výročné hodnotenie domácej hranej, dokumentárnej i animovanej tvorby, ba aj prvé bodovanie novovzniknutých slovenských filmov. Film.sk tak nadobudol identitu a obsahový profil, ktoré si zachováva dodnes. 

Po 13 rokoch intenzívnej šédredaktorskej práce Simony Nôtovej prišiel na jej miesto v tom čase už skúsený novinár Daniel Bernát. „Film.sk som poznal od jeho začiatkov, ako čitateľ aj ako občasný prispievateľ. Považoval som ho za dôležitý už z toho dôvodu, že nám ako študentom a čerstvým absolventom filmovej vedy poskytoval priestor na písanie. No a tým, že sa zameriaval na slovenskú kinematografiu, bol určite dôležitý aj pre samotných tvorcov a profesionálov z audiovízie. Oceňoval som to, čo rozbehla Simona, a spočiatku mi išlo najmä o udržanie kontinuity. Aj v tom zmysle, aby som nepodliezol nastavenú úroveň,“ vysvetľuje pre Film.sk. Keďže sa mu základná zostava rubrík časopisu zdala dobrá a výpovedná, dopĺňal ju skôr kozmeticky. K zásadnejšej zmene podľa jeho slov došlo až so zväčšením formátu časopisu v roku 2018. „Práve preto, že slovenská audiovízia sa vyvíjala, zdalo sa nám vhodné prispôsobiť tomu aj formát a vzhľad časopisu. Chceli sme vytvoriť niečo, čo bude pôsobiť sebavedomo a reprezentatívne aj navonok. Čo by na seba ešte viac upozornilo a tým pritiahlo pozornosť aj k slovenským filmom a k témam tunajšej audiovízie. Tá zmena bola výsledkom tímovej práce. Cítil som podporu zvnútra SFÚ, dobre sa hľadali možné úpravy časopisu v debatách s redaktorkou Zuzkou Sotákovou, no a najväčší kus práce na novom koncepte odviedol grafik Peter Juríček. Robili sme, samozrejme, aj kompromisy, aby cena za výrobu časopisu radikálne nenarástla. Ale aj tak bola, prirodzene, vyššia ako predtým a bez podpory AVF by nebola dlhodobo udržateľná.“ Zmenu formátu a celkového vizuálu oceňuje aj prvá šéfredaktorka Simona Nôtová: „Som veľmi rada, že Film.sk sa po nástupe Daniela Bernáta stal plnoformátovým farebným časopisom, postaveným nielen na textoch, ale aj na obrazovej zložke, ktorá je často nielen pútavá, ale aj významotvorná. Je to svojbytný, profesionálny časopis, ktorý obstojí na trhu a zároveň si stále zachováva pôvodnú ideu, s akou sme ho zakladali: informovať primárne o slovenskej kinematografii a písať o zahraničných filmoch alebo tvorcoch najmä z našej perspektívy, v kontexte domácej kinematografie, pretože tá nie je ani úzka, ani malá, a má sa čím pochváliť.“

Keďže však Film.sk spočiatku nebol – pre svoj bulletinový formát a čiastočne i obsahový profil – štandardným časopisom, od samého začiatku sa viedla debata, či má byť spoplatnený alebo verejne dostupný ako zdroj informácií pre filmársku obec. „V prvých rokoch SFÚ financoval Film.sk z vlastných prostriedkov. Jeho tlačená verzia bola síce od začiatku spoplatnená, no zároveň bol zadarmo dostupný online,“ spomína Nôtová. Táto dualita pretrváva dodnes, hoci časopis prešiel zreteľným vývojom. Počet čitateľov bezplatnej online verzie pritom výrazne prevyšuje počet predplatiteľov tlačeného časopisu, ktorý dnes vychádza v náklade 600 kusov. To otvára debatu o jeho budúcnosti.

Poučenie z krízového vývoja? Online magazín o slovenskej kinematografii

Koncom roka 2019 nastúpil na miesto šéfredaktora Matúš Kvasnička, ktorého ambíciou bolo rozšíriť čitateľskú základňu Film.sk od užšie profilovaného čitateľa, napríklad z radov filmových profesionálov a profesionálok, smerom k širšiemu publiku. „To sa z rôznych dôvodov výraznejšie nepodarilo,“ priznáva o štyri roky neskôr. „Film.sk má potenciál zaujať aj bežného filmového fanúšika, no sú tu limity, ukotvené najmä v užšom zameraní časopisu na slovenskú kinematografiu. V rámci mapovania domácej audiovízie, čo sa týka komplexnosti reflexie, však nemá náš časopis konkurenciu.“ Aj preto sa rozhodol prehlbovať a ďalej skvalitňovať vytýčenú orientáciu časopisu: „Po nástupe do redakcie som si naplno uvedomil, akú dôležitú úlohu zohráva časopis nielen v reflexii súčasnej domácej tvorby a podmienok pre ňu, ale tiež v pripomínaní histórie slovenskej kinematografie. To sa neobmedzuje iba na najslávnejšie filmy a režisérske či herecké osobnosti, ale aj na archívne snímky rôznych žánrov a metráže a tiež na celé spektrum filmárskych profesií reprezentovaných konkrétnymi tvorivými a životnými osudmi. Tak to bolo vo Film.sk v minulosti, myslím si, že tak je to i dnes, a popri dôkladnej reflexii aktuálnej domácej tvorby to vnímam ako jednu z najdôležitejších úloh a ambícií nášho časopisu. Naším cieľom je dnes ponúknuť čitateľom kvalitný, erudovaný, ale zároveň čitateľsky prístupný a v rámci možností pútavý časopis o slovenskom filme. Aký veľký je záujem o túto ponuku, je druhá vec. Súvisí to iste aj so záujmom o slovenský film ako taký.“

Ani nie pol roka po Kvasničkovom nástupe na miesto šéfredaktora vypukla covidová pandémia, ktorá na dlhé mesiace zatvorila kiná a pozastavila výrobu filmov. Energetická kríza po útoku Ruska na Ukrajinu a následná inflácia vyhnali nahor aj výrobnú cenu časopisu. „Z týchto kríz sa pod obsah časopisu asi najviac podpísala pandémia. Bolo to obdobie neistoty a chaosu, keď jeden deň niečo platilo a na druhý deň platilo niečo iné. Museli sme veľa improvizovať a na pulze dňa sme sa snažili byť aspoň prinášaním aktuálnych tém, ktoré súviseli s tým, pred aké problémy pandémia postavila filmárov, distribútorov či kinárov,“ vysvetľuje Kvasnička. „Mnohé krízy sme prekonali alebo ľahšie znášali aj vďaka tomu, že sa tu zišiel dobrý tím. Či už ide o bývalú redaktorku Jarku Jelchovú, súčasné redaktorky Máriu Ferenčuhovú a Barboru Nemčekovú, grafika Petra Juríčka, kolegov zo SFÚ, ktorí nám s Film.sk výrazne pomáhali – Marián Brázda, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Miroslav Ulman, Simona Nôtová a mnohí ďalší. Film.sk by nemohol vychádzať bez podpory vedenia SFÚ, na čele s generálnym riaditeľom Petrom  Dubeckým, ekonomickou riaditeľkou Martou Šulekovou či riaditeľom Národného kinematografického centra Rastislavom Sterankom. A samozrejme, nemohol by fungovať bez čitateľov a bez prispievateľov, ktorí si popri množstve iných povinností nájdu čas a napíšu text pre nás. V neposlednom rade by Film.sk nemohol vychádzať bez podpory Audiovizuálneho fondu.“ 

Spolu s krízami a ich riešením sa však vynorila otázka, či má zmysel zachovávať duálne vydávanie Film.sk v tlačenej podobe a zároveň na internete. Uvedomuje si to aj jeho bývalý šéfredaktor Daniel Bernát: „Zrejme je naozaj čas vážne uvažovať o online podobe, keď je časopis takpovediac stále na dosah. Pre redakciu by to bola zároveň príležitosť promptnejšie reagovať na aktuálne dianie, bez všemožných obmedzení, ktoré súvisia s tlačenou verziou. Nepochybne to má svoje veľké výhody. Ale všetky tie obmedzenia printu zároveň redakciu nútia, aby sa s nimi popasovala a vyhrala sa s každou stranou tak, aby bol výsledok vo svojej uzavretosti čo najefektívnejší a tak trochu aj efektný. Stále sa neviem celkom zbaviť náklonnosti k printovej verzii. Chápem však, že budúcnosť je asi niekde inde.“  

V roku 2023 Slovenský filmový ústav začal modernizovať celé svoje internetové rozhranie.  Novú podobu dostane aj internetová stránka Film.sk a s jej modernizáciou a novými funkcionalitami príde od roku 2025 aj spoplatnenie niektorých rubrík a článkov. „Ročné predplatné niekde na úrovni 20 eur, čo je asi 1,7 eura na mesiac, sa mi nezdá vysoké,“ hovorí Matúš Kvasnička. Zároveň poukazuje na to, že redakcia s prechodom časopisu len do online prostredia bude pracovať v celkom inom režime: „Budeme musieť s čitateľmi viac komunikovať, sledovať, čo ich zaujíma, a reagovať na tento záujem. Popri tom sa však budeme naďalej snažiť o to, aby sme boli spoľahlivým a dôveryhodným sprievodcom svetom slovenského filmu. Pridať budeme musieť v propagácii. Nový web bude úplne iný ako ten starý. Tým, že prejdeme do online formy, sa zmení veľa. Nielen v tom, že nám odpadnú niektoré technické obmedzenia prameniace v zastaranosti starého webu. Webová stránka nebude iba miestom, kam sa na začiatku mesiaca preklopí obsah tlačeného vydania, ale pôjde o živý filmový portál, kde by mal čitateľ vždy nájsť tie najaktuálnejšie informácie zo sveta slovenskej audiovízie. Popri tom nerezignujeme ani na analytickejšie texty, rozhovory, témy...“

Kým sa finálna internetová podoba časopisu Film.sk ustáli, bude na internete od júla do decembra 2024 dostupný bezplatne ako služba verejnosti. To, že sa Film.sk napokon transformuje na internetový časopis, je podľa prvej šéfredaktorky Simony Nôtovej pozitívne, aj keď to pred redakciu stavia nové výzvy. Súhlasí aj s tým, že sa časť obsahu spoplatní: „Ak si má akýkoľvek časopis na seba zarobiť alebo vôbec prežiť, nie je iná cesta ako to, aby ľudia za jeho kvalitný obsah platili. A myslím si, že Film.sk kvalitný obsah ponúka.“

A ako sa prechodom do výlučne elektronickej podoby najdlhšie fungujúci filmový časopis zameraný na slovenskú kinematografiu zmení? „Som mierny optimista,“ hovorí aktuálny šéfredaktor Matúš Kvasnička. „Aj keď, samozrejme, sú tu isté obavy z niečoho nového, čo sme si ešte nevyskúšali. Najväčší rozdiel oproti ,starému Film.sk‘ je v tom, že budeme viac ,na pulze dňa‘. Tá stránka bude naozaj živá, nepôjde o zaspaté miesto mimo časopriestorových súradníc roku 2024. Chceme zostať rešpektovaným periodikom, akurát sa zmení jeho podoba z tlačenej na online. Načasovanie textov sa zmení tak, aby sa k čitateľom nedostávali s oneskorením niekoľkých týždňov, ktoré vždy museli prejsť, kým sa objavili v tlačenej podobe.“

Časopis koncipovaný ako živý organizmus umožní aj jeho tesnejšie prepojenie s inými platformami. „Viem si predstaviť napríklad spoluprácu so stránkou Kina Lumière, hoci, samozrejme, závisí od dohody s kinom. Keďže však ide o kino Slovenského filmového ústavu a naším vydavateľom je takisto Slovenský filmový ústav, cesta pre rôzne formy spolupráce je otvorená. Kino by napríklad mohlo ponúkať na svojej stránke pri premietaných filmoch odkazy na texty o týchto filmoch na našej stránke. Publiku tak poskytne informačný servis navyše, a zároveň ho nasmeruje na našu stránku, kde tie informácie vždy nájde. My zas vieme našich čitateľov nasmerovať do kina a ponúknuť im prehľad aktuálnych projekcií daného titulu.“ Pribudnúť by však mohli aj iné partnerstvá. „Na súčasnú stránku nevieme napríklad pridávať videá. Keď nám nedávno z portálu DAFilms.sk ponúkli možnosť sprostredkovať našim čitateľom súťažnú sekciu krátkych filmov z Ji.hlavy online na našej stránke, museli sme to odmietnuť, keďže sme na ňu tie videá nemali ako pridať. Nový web nám otvorí aj nové možnosti spolupráce,“ uzatvára Matúš Kvasnička.

Mária Ferenčuhová
foto: Miro Nôta