Divoké deväťdesiate v novom slovenskom trileri

„Ako žurnalistu ma formovala éra mečiarizmu a 90. roky, ktoré boli pre začínajúceho eléva obrovskou príležitosťou. Nová kapitálotvorná vrstva divoko privatizovala a tunelovala, ulice pridelili, ako feudálne léno, gangom primitívnych násilníkov, najväčšou organizovanou zločineckou skupinou bol však policajný zbor, najmocnejšou zase Slovenská informačná služba,“ hovorí v explikácii pre AVF Arpád Soltész, autor námetu a scenára k filmu Vojna policajtov, ktorý vznikol na motívy jeho knihy Hnev. 

Režisér a producent Rudolf Biermann, ktorý pri predchádzajúcom titule Sviňa spolupracoval s režisérkou Marianou Čengel Solčanskou, sa tentokrát ujal réžie sám. „Príbeh apeluje na to, ako je stále rovnako dôležité pripomínať si dobu, v ktorej sme žili, a zároveň tak priblížiť vlastnú minulosť dnešným a budúcim generáciám, ktoré by sa zo svojich dejín mali poučiť nielen z učebníc či lavíc stredných a vysokých škôl. Príbeh je obsiahnutý dobovou politikou, čo sa preukázalo byť obľúbenou témou, ako aj filmovým žánrom slovenských a českých divákov,“ objasňuje Biermann svoj zámer v režisérskej explikácii. „Presvedčil ma tým, že mal veľmi jasnú predstavu, ako to chce robiť. Absolútne som mu dôveroval. A ďalšia devíza bola, že sme nakrúcali so špičkovým kameramanom Martinom Štrbom,“ hovorí Alexander Bárta, predstaviteľ „Mikiho“ Mika. 

Kapitán Miroslav „Miki“ Miko je hlavným hrdinom príbehu. Je to samotársky policajt, ktorý operuje na hrane zákona v divokej atmosfére východoslovenského podsvetia na počiatku 90. rokov. Spoluexistujú tu miestne mafiánske gangy, ktoré majú tajné dohody so SIS, podnikatelia a miestna polícia, ktorá je veľkoryso odmeňovaná za to, že zatvára oči. Miko nemá dôvod nikomu dôverovať, no jeho pohľad sa zmení, keď mu priradia „neposlušného“ partnera Igora Molnára. Zistí, že majú viac spoločného, než by si myslel – obaja sú totiž súčasťou systému, ktorý chcú zmeniť, pretože ich frustruje naháňanie zločincov, ktorí sú prepustení na slobodu už na druhý deň – a to aj napriek existencii usvedčujúcich dôkazov. 

„Točili sme aj v priestoroch, kde sa odohrala jedna vražda, a je to vždy taký mrazivý, zvláštny pocit – dokonca ja osobne hrám dotyčného zavraždeného,“ hovorí v promovideu Juraj Loj, predstaviteľ Mikiho „parťáka“ Igora Molnára. „Moly je policajt, ktorý je cieľavedomý a nasraný na systém, keď zistí, že mafia je prepojená s vtedajšou vládou a je bezmocný. Má istú moc, ale nemôže ju použiť voči kriminálnikom, lebo sú chránení vládou. Vnímam ho ako človeka, ktorý bojuje za vyššie dobro.“

Vo Vojne policajtov sa objaví ako jedna z hlavných postáv tiež raper Patrik „Rytmus“ Vrbovský. Herecký ansámbel dopĺňajú Marián Mitaš, Jakub Rybárik, Ady Hajdu, Dušan Cinkota či Barbora Švidraňová. 

„Žánrovo je Vojna policajtov tzv. easternom – čiže westernom zasadeným do esteticky aj sociálne veľmi špecifického prostredia východnej Európy. Jeho korene vďaka knižnej predlohe vyrastajú z kombinácie nekompromisnej investigatívnej publicistiky, spracovanej do umeleckej formy a tradície osamelého hrdinu americkej ,tvrdej školy´.“ Vojna policajtovprináša svet 90. rokov so všetkým, čo k tomu patrí – so zanedbanými sídliskami, zapľuvanými putikami na periférii a nevkusnými mafiánskymi obydliami a podnikmi, zasadenými do vizuálnej džungle kvitnúceho podnikateľského baroka, ako aj s nádhernými scenériami historického centra Košíc či Banskej Štiavnice a majestátnych Tatier,“ približuje vizualitu filmu v explikácii jeho dramaturg Peter Nagy. 

„Ak dnes verejnosť nerozumie, čo sa stalo s Milanom Lučanským, policajným hrdinom, ktorý oslobodil krajinu od Mikuláša Černáka a jednej z najbrutálnejších zločineckých skupín Slovenska, aby nakoniec sám, obvinený z korupcie, spáchal samovraždu vo väzenskej cele, mnohé odpovede nájde v tomto filme. Žiadna z postáv filmu nie je hrdinská a démonická, sú to normálni ľudia v nenormálnych situáciách. Film ich nesúdi, iba ukazuje ich konanie,“ vysvetľuje Soltész.

Keďže veľká časť filmu sa nakrúcala na východnom Slovensku, slávnostná premiéra sa uskutočnila 27. januára v košickej Steel Aréne za účasti hercov a tvorcov a 28. januára v Prešove. Do širšej kinodistribúcie vstúpi film 1. februára.

„Chcel by som cez charakter hlavnej postavy porozprávať príbeh osamelého hrdinu, ktorý sa vzoprie perfídnemu systému a riskuje kvôli tomu všetko. Aj keď tento súboj nevyhrá, dokáže, že osobná statočnosť, konzekventné chovanie a zásady majú veľkú hodnotu, hoci niekedy to vyzerá, že sa jedná o vopred prehratý boj. Vďaka takýmto ľudom sa spoločnosť síce pomaly, ale predsa len posúva dopredu a k lepšiemu,“ dodáva Rudolf Biermann. 

Vojna policajtov (r. Rudolf Biermann, Slovensko/Česko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU  1 550 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 337 500 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY:  DCP 

Barbora Nemčeková
foto: CinemArt SK

O vyrovnávaní sa s Alzheimerovou chorobou v rodine

Úspešnému právnikovi Karolovi, ktorý žije usporiadaným životom s manželkou a synom, prevráti život naruby mamina diagnóza – Alzheimer. V dôsledku diagnózy príde bývalá speváčka nečakane o byt a tak sa bohémska Matylda nasťahuje k uzavretému a podľa striktných plánov fungujúcemu synovi a k jeho rodine.

„Nápad na snímku Tancuj Matylda vznikol pred viac ako siedmimi rokmi, ešte počas života mojej matky trpiacej Alzheimerovou chorobou. Starostlivosť o ňu prinášala aj množstvo humorných či tragikomických situácií. Mamička do ústavu ísť nechcela, musela som otcovi sľúbiť, že ju tam nedám. Netušila som, čo bude sľub obnášať. Za jeho splnenie vďačím okrem iného aj podmienkam, ktoré túto starostlivosť v domácom prostredí umožnili, a obom synom. Napriek mnohým zložitým situáciám to našu rodinu stmelilo,“ hovorí v presskite producentka a scenáristka filmu Nataša Slavíková. 

Vo filme Tancuj Matylda sa ako jedno z možných riešení javí, že matkiným opatrovníkom bude syn Pavel, ktorý pohŕda otcom a nevie mu zabudnúť, že v detstve opustil rodinu. Stret troch generácií v jednej domácnosti znamená stret rôznorodých temperamentov. Choroba však rýchlo postupuje, objavujú sa pochybnosti, krízy a konflikty.

„Najdôležitejším prostredím filmu je Karolov byt. Nielenže sa tu odohráva veľká časť príbehu, ale byt je akýmsi obrazom Karolovej osobnosti. Ide o jeho životný priestor, útočisko, miesto, ktoré si vybudoval ako malé umelecké dielo sám pre seba a kde sa každý iný človek stáva rušivým votrelcom. Karol je až chorobne poriadkumilovný a na každé narušenie zabehaného poriadku reaguje podráždene. Prítomnosť Matyldy je pre neho od prvej chvíle katastrofou. Karolove životné priority sa ale v priebehu deja menia a devastácia, ktorej byt postupne podlieha, je mu stále viac ľahostajná. Premena bytu tak odráža premenu jeho osobnosti – dodržiavanie pravidiel a poriadok pre neho strácajú doterajšiu dôležitosť a naopak si stále viac uvedomuje význam vzťahov k svojim blízkym,“ približuje v režisérskej explikácii Petr Slavík.

Hlavnú úlohu Karola stvárňuje Karel Roden, jeho matku Matyldu Regina Rázlová. „Voľba týchto hercov nie je náhodná. Rozdielnosť ich naturelov vystihuje rozdielnosť charakterov ich postáv – chladný a uzavretý Karol, extrovertná a živelná Matylda. Obe postavy ale počas príbehu prejdú značnou premenou – Karol príde o svoju šupku, ktorou sa chráni pred svetom, z krásnej Matyldy sa stáva ľudská troska,“ dodáva k hereckému obsadeniu Slavík.

Karlovu manželku hrá slovenská herečka Zuzana Kanócz a syna Pavla mladý herec Antonio Šoposki, ktorý hral v oceňovanej minisérii Podezření či v televíznom seriáli Pán profesor. Kamera Martina Štrbu spĺňa predstavu režiséra o „premyslene komponovaných záberoch s dôkladne aranžovanou hereckou akciou pri využití pomalých jázd a s uplatnením tzv. vnútrozáberovej montáže“. Kostýmy mala na starosti Katarína Štrbová Bieliková.

Súčasťou inšpirácie bola pre tvorivý tím aj slávna austrálska pieseň Waltzing Matilda, ktorá má aj českú verziu. „V hudbe nachádzajú hlavné postavy spoločnú reč a cestu k vzájomnému porozumeniu a navyše hudba pomôže chorej žene vrátiť sa – hoci len na krátke okamihy – do reality, uvedomiť si svoju vlastnú minulosť aj samu seba. Dôležité sú dva konkrétne motívy. Jednak Dvořákova Rusalka, ktorá symbolizuje veľkú, ale v zárodku zmárnenú nádej na úspešnú kariéru. A potom pieseň Waltzing Matilda vo verzii Toma Waitsa (Tom Traubert's Blues) o tom, že napriek všetkým životným prehrám a pádom treba ,tancovať‘ ďalej, až do úplného konca,“ vysvetľuje Slavík. 

Film Tancuj Matylda vznikol v produkcii Nataše Slavíkovej (česká spoločnosť Phoenix Production) a Víta Janečka so Zuzanou Piussi (slovenská spoločnosť VIRUSfilm), v koprodukcii s Českou televíziou a Jordim Niubom (spoločnosť I/O Post). Získal 7 nominácií na Českého leva, a to pre hlavných predstaviteľov Reginu Rázlovú a Karla Rodena za hlavné úlohy, pre Antonia Šoposkiho za vedľajšiu úlohu, pre Michala Pavlíčka za najlepšiu hudbu, a tiež nominácie v kategóriách Najlepší scenár, réžia a Najlepší celovečerný hraný film. Do slovenskej kinodistribúcie príde 22. februára. 

Tancuj Matylda (r. Petr Slavík, Slovensko/Česko, 2023) 
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 060 000 eur bez DPH (Podpora z Audiovizuálneho fondu 70 000 eur, vklad RTVS 40 000 eur, podpora z Nadácie mesta Bratislavy 3000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, MP4

Barbora Nemčeková
foto: VIRUSfilm